Článok o severnom obchvate Zvolena, o zvláštnych sľuboch vedenia mesta Zvolen voči občanom a prehnanej aktivite niektorých poslancov, ktorí sľubujú nemožné, vyvolal diskusiu a aj niekoľko reakcií.
Zároveň obrovskú diskusiu medzi čitateľmi vyvolal aj článok o tom, čo sa obyvateľom Zvolena akosi „pozabudlo“ povedať. Hoci neuznávam rôzne žabomyšie vojny či slovné prestrelky, na články a výroky od miestneho aktivistu a niekoľkonásobného poslanca Petra Košíka musím reagovať. Články vyšli na regionálnom webe MY Zvolen, ale aj v tlačenej podobe tohto média.
V článku „Obchvat Zvolena: Problémy s financovaním a trasovaním, vedenie Zvolena zbiera politické body bez záruky“ som spomínal, že aj napriek tomu, že nie je vyriešené financovanie, či Inšpektorát kúpeľov a žriedel stále nedal plne súhlasné stanovisko, obyvateľom mesta Zvolen sľubuje vedenie aj s niektorými poslancami doslova zázraky na počkanie. Umelo navodzuje atmosféru, že všetko je vybavené, ideme do toho.
Omyl. Práve toto poukázanie spustilo zvláštnu reakciu od niekoľkonásobného poslanca (poslanec mesta Zvolen a BBSK) Petra Košíka. Práve tento muž je známy svojou petíciou za výstavbu obchvatu v ochrannom pásme prírodných liečivých vôd a zároveň za zničenie niekoľkých desiatok hektárov lesa. Tento človek v konečnom dôsledku bojuje za zmeny, ktoré negatívne ovplyvnia nie len obyvateľov mesta Sliač a priľahlého okolia, no mali by celospoločenský dopad.
Podmienečný súhlas neznamená povolenie
Vo svojom článku argumentoval, že existuje niekoľko stupňov ochrany prírodných vôd, čo nikto nikdy nespochybňoval. Vo svojich vetách doplnil argumenty, že v ochrannom pásme prírodných liečivých vôd sú postavené rodinné domy. Najnovšie pridal aj skvost, kde sa oháňa, že ani výstavba kúpeľného domu nepoškodila podzemné vody.
Peter Košík: Obchvat chcú blokovať, no o vlastné kúpele sa nestarajú Čítajte To vážne chceme porovnávať výstavbu rodinného domu, prípadne budovy s výstavbou tunela, piliera pre diaľničný most, či so 17 metrov hlbokým zárezom? Okrem tohto spomenul aj ďalšie „argumenty“: železnica, ale aj čerpacia stanica postavená rovnako v ochrannom pásme. Nuž, železnica sa budovala v absolútne iných časoch a stavebné povolenie na čerpaciu stanicu vydával v rokoch dávno minulých Okresný úrad vo Zvolene.
Autor článku, poslanec Košík, žiaľ, zašiel ďalej, než je prípustné. V štýle „viem kto, ale nepoviem“ začal spomínať zámery niektorých obyvateľov mesta Sliač. Za všetkým odporom obyvateľov Sliača proti trasovaniu R2 má byť podľa jeho slov jeden „vlastník“, ktorý prenajíma pozemky družstvu. Je škoda, že nebol konkrétnejší, rád by som si prečítal na rovinu napísanú pravdu pána Košíka.
Zašiel priďaleko, zo Sliačanov urobil chamtivcov a urazil všetkých majiteľov pozemkov v tejto lokalite (veľkú časť pozemkov vlastní v tejto lokalite cirkev). Jeho scestné myslenie očiernilo množstvo ľudí. Samozrejme, sú to absolútne nezmysly, voči ktorým sa prudko ohradzujem nie len ja, ale aj ostatní ľudia.
Hovoriť o tom, že poslanec mieša absolútne nezmysly, porovnáva neporovnateľné, už viac asi ani netreba. Sliačania bojujú za racionálne riešenie a to, že sa nezhoduje s plánmi pána Košíka, ho neoprávňuje urážať obyvateľov mesta a polarizovať spoločnosť.
Je zaujímavé, že poslanec Košík sa ani len zmienkou nedotkol faktu, že obchvat Zvolena, ktorý tak veľmi tlačia nelogickým smerom, takmer do susedného mesta Sliač, sa naozaj nemá za čo stavať, no aj keby sa mal, podmienečný súhlas od Inšpektorátu kúpeľov a žriedel neznamená povolenie. Ten je vydaný z dôvodu, aby sa mohlo pracovať v projektovaní tohto obchvatu a zvažovaní aj ďalších možností.
Okrem toho je z ministerstva zdravotníctva potvrdené, že je obrovský záujem zo strany ministerstva dôsledne sa vyjadrovať k všetkým stupňom dokumentácie tejto stavby a tieto podmienky dostala od ministerstva aj Národná diaľničná spoločnosť.
Prečo poslanec Košík tak ostro bojuje proti výstavbe obchvatu Zvolena trasou, ktorá bola plánovaná už v 90. rokoch? Existuje možnosť, že bude presadený tzv. „mestský variant“, ktorý pôjde v súbehu s aktuálnym ťahom na Košice – Lučeneckou cestou.
Tu sa môže nachádzať podstata. Poslanec Košík vlastní v blízkosti možnej výstavby R2 – v blízkosti Lučeneckej cesty – pozemok s nehnuteľnosťou – dom a garáž. Podľa mapky dostupnej na internete vychádza, že variant, proti ktorému tak veľmi bojuje, by sa ho mohol dotýkať, mal by ho vzdušnou čiarou pomerne blízko.
Mohlo byť toto dôvodom na taký aktívny boj? Neváha stáť za tým, aby sa obchvat Zvolena nelogicky natlačil takmer do susedného mesta, čo by malo ďalšie dôsledky, nie len pre obyvateľov Sliača, ale aj celospoločenské. Je vážne, keď poslanec mesta Zvolen a Banskobystrického samosprávneho kraja sa snaží svojimi vetami zhodiť iných, no vynechá zásadné fakty.
V diskusiách používa mnoho invektív, málo vecných a dôkazmi podložených argumentov. Veď obyvatelia Sliača vôbec nekomentovali jeho petíciu, ktorou chcel docieliť zničenie prírody. Namiesto vecnej argumentácie zbytočne vyvoláva napätie a chce z neho ťažiť svoj politický kapitál.
Petícia je už na ministerstve
Vo svojich slovných „publicistických“ úletoch sa pán poslanec doslova odviazal aj vo svojom článku s názvom: „Obchvat chcú blokovať, no o vlastné kúpele sa nestarajú“. Pán poslanec by v rámci svojho všeobecného prehľadu mohol vedieť, že v súčasnosti má spoločnosť Kúpele Sliač dvoch akcionárov, a to spoločnosti MH Manažment, ktorá vlastní 72,54 % akcií, a Všeobecná zdravotná poisťovňa, ktorá vlastní 27,46 % akcií.
Mesto Sliač a ani žiadny obyvateľ Sliača akcie v tejto akciovej spoločnosti nevlastní. Napriek tomu bola v meste Sliač aktívna Petícia za záchranu prírodných liečebných kúpeľov na Sliači a táto petícia bola v roku 2017 doručená ministerstvu hospodárstva.
Je na zamyslenie, že práve poslanec Banskobystrického samosprávneho kraja sa uchyľuje k takýmto argumentom a článkom, ktoré nemajú reálny základ. Voliči by sa zas mali zamyslieť, koho si to vlastne zvolili. To, že kúpele nefungujú naplno, neznamená, že ich treba doraziť vďaka niektorým populistom a zlým rozhodnutiam. Napriek tomu existujú pozitívne recenzie na pobyt v týchto kúpeľoch a stále si držia svoje meno.
Ako vidíme, niekedy sa pravda objaví náhodne. Vidíme, že ani ten, čo najviac kričí, nie je taký, ako sa chce pred ľuďmi prezentovať. Bolo by vhodné nechať tieto vojny a začať používať vecné argumenty. Ide o naozaj náročný proces a veľmi ma mrzí, že v akejsi zvláštnej zaslepenosti sa skĺzlo až sem. Verím, že namiesto polarizovania spoločnosti a štvavej kampani sa konečne pristúpi na vecné debaty, o ktoré sa snažíme už dlhodobo.
Autor: Miroslav Vavra
