Dopravná situácia je v slovenských mestách postupne kritická, hustota dopravy stúpa, existujúce komunikácie tento nápor nezvládajú. Do podobnej situácie sa dostal aj Zvolen a preto sa začalo postupne hľadať riešenie. Firma Dopravoprojekt ich priniesla hneď niekoľko začiatkom septembra 2016.
Medzi riešeniami už nebol kontroverzný severný variant, ktorý by mal najhorší vplyv na liečivé prírodne vody (trasa by viedla ochranným pásmom minerálnych vôd), či kvalitu života v meste Sliač, ktoré by bolo týmto obchvatom Zvolena výrazne dotknuté. Severné trasovanie bolo vtedy vylúčené Inšpektorátom kúpeľov a žriediel.
Po rokovaniach vedenia mesta Zvolen a podmienečnom stanovisku ministerstva zdravotníctva zmietla Národná diaľničná spoločnosť (NDS) zo stola všetky varianty okrem severného, ktorý bol pôvodne z posudzovania vylúčený. Ten sa odrazu znovu vrátil do hry.
Tieto informácie prezentoval v decembri 2016 na pracovnom rokovaní na MsÚ Sliač Tomáš Mišovič (NDS). Udialo sa to napriek tomu, že to bolo v rozpore so stanoviskom Inšpektorátom kúpeľov a žriediel Štátnej kúpeľnej komisie a bez ohľadu na to, že nebola dopracovaná štúdia realizovateľnosti.
Do hry sa po rokovaniach mesta Zvolen, Národnej diaľničnej spoločnosti a ministerstva zdravotníctva teda vrátil severný variant v modifikovanej podobe, bez tunela, „len“ so zárezom hlbokým 17 metrov. Aj napriek obrovskej snahe by bol takýto zásah v rozpore so zákonom o minerálnych vodách.
Obchvat Zvolena: Problémy s financovaním a trasovaním, vedenie Zvolena zbiera politické body bez záruky Čítajte Pozitíva a negatíva severného variantu
V marci 2017 boli teda prezentované výsledné varianty: mestský variant, severný variant, variant juh 1 a variant juh 2. Dopravoprojekt prezentoval kontroverzný severný variant takto: „Severný variant má najkratšiu dĺžku trasy a technické riešenie si nevyžaduje výstavbu tunela. Je preto predpoklad, že dĺžka negatívnych vplyvov bude kratšia.“
Toto boli tie pozitívne informácie o severnom variante, Dopravoprojekt zároveň dodáva: „Hlavnými nedostatkami tohto variantu je vedenie trasy v ochrannom pásme II. stupňa prírodných a liečivých zdrojov a blízkosť I. stupňa, kde hrozí znečistenie podzemných minerálnych vôd. Dĺžka protihlukových stien tiež poukazuje na skutočnosť, že ovplyvnenie obyvateľov hlukovou záťažou bude v porovnaní s ostatnými variantmi najväčšie.“
Severný variant by teda priniesol obrovskú záťaž, o ktorej hovoria vo svojich vyjadreniach aj projektanti. Okrem toho pre severný variant nebol realizovaný ani inžinierskogeologický prieskum. Hydrogeologický prieskum sa síce v tejto lokalite realizoval v roku 2014, no inžinierskogeologické a geotechnické pomery neboli podrobne spracované.
Ako prezentovali mestský variant
Dopravoprojekt prezentoval aj mestský variant, ktorý by mal prechádzať urbanizovaným prostredím (Lučenecká cesta). Dopravoprojekt sa k mestskému variantu vyjadril takto: „Mestský variant je vedený urbanizovaným prostredím a preto jeho vplyv na prírodné zložky životného prostredia bude najnižší (krátky tunel, najnižší zásah do lesných porastov a podobne).“ Dopravovprojekt konštatoval, že tento variant vytvorí vizuálnu a fyzickú bariéru v urbanizovanom prostredí a vyskytne sa aj zvýšená hluková záťaž.
Projektanti z Dopravoprojektu zároveň jedným dychom dodávajú: „Mestský variant rieši v meste Zvolen aj mnohé mestské dopravné problémy, k riešeniu ktorých by mesto Zvolen muselo v každom prípade pristúpiť, no s tým rozdielom, že by ich muselo realizovať z vlastných zdrojov a je otázne, či by k tak komplexnému riešeniu dopravy v meste, aké ponúka tento mestský variant, dospelo.“
Inak povedané, tento variant by pre mesto Zvolen znamenal výstavbu nových ciest, ktoré budú čoskoro potrebovať a nedokážu ich z vlastných zdrojov finančne pokryť. Je škoda, že sa o tomto obyvateľom Zvolena nahlas nehovorí.
O čom sa obyvateľom Zvolena „zabudlo“ povedať?
Problémom severnej R2 nie je Zvolen, ale majitelia pozemkov medzi Zvolenom a Sliačom a ceny pozemkov Čítajte Obyvateľom Zvolena boli dávkované informácie rôznymi spôsobmi, no „pozabudlo“ sa im povedať, že spolu s výstavbou mestského variantu by sa do dobudovania nových ciest a križovatiek investovalo 68,8 milióna eur. Vo Zvolene by sa postavili tieto cesty a križovatky:
– vybudoval by sa nový úsek od križovatky Neresnica ponad železničnú trať po pravej strane Zvolenského zámku k centru s vybudovaním kruhového objazdu v mieste terajšej križovatky pred ulicou „do centra“ (križovatka ulíc J. Jesenského, J. Jiskru a J. Kozačeka),
– od tejto križovatky by sa vybudoval nový úsek cesty popod zámok súbežne so železničnou traťou s vybudovaním ďalšieho kruhového objazdu Ul. T. G. Masaryka smerom k železničnej stanici (na konci parku Š. Višňovského),
– vybudovanie nového úseku cesty spred Bučiny po pravej strane rieky Slatina ku križovatke Neresnica,
– vybudovanie ďalších menších úsekov obslužných ciest a nevyhnutných úprav jestvujúcich ciest,
– z rýchlostnej cesty by bol sprístupnený areál Bučina s kruhovým objazdom.
Falošné nádeje
O týchto výhodách sa až tak nahlas nehovorí a namiesto toho sa dávajú obyvateľom Zvolena falošné nádeje, že bude pretlačené riešenie cez susedný Sliač, ktorý bude mať obrovské negatívne vplyvy na životné prostredie či život obyvateľov mesta. Vedenie mesta Zvolen môže zároveň týmto spôsobom ukrátiť svojich obyvateľov o novú infraštruktúru, ktorá by im výrazne pomohla a mali by ju v konečnom dôsledku zadarmo. Je obrovská škoda, že obyvateľom Zvolena sa spomínané výhody od začiatku nepovedali a udržiavala sa len istá nádej na neistých základoch.
Treba si otvorene povedať, že s mestským variantom sa počítalo už v 90. rokoch minulého storočia a o tom svedčí aj vybudovaný privádzač cesty od Budče po mimoúrovňovú križovatku pod Pustým hradom v plnom profile, ktorého pokračovanie malo byť smerom na Lučenec štvorprúdovou cestou s obslužnými komunikáciami po obidvoch stranách cesty.
S týmto variantom počítalo mesto Zvolen aj vo svojom územnom pláne a v danej lokalite bola stavebná uzávera. Tento fakt na stretnutí s primátorkou Zvolena a mestskými poslancami potvrdil aj bývalý riaditeľ NDS Juraj Valent.
Mesto Sliač spolu s občianskym združením Obyvatelia pre Sliač a s obyvateľmi chcú aj naďalej pokračovať v úsilí, aby trasa rýchlostnej cesty neprechádzala jeho katastrálnymi územiami práve z dôvodov, ktoré už boli spomenuté: ohrozenie jedinečných podzemných minerálnych vôd kúpeľov Sliač a Kováčová, nenávratné zničenie hektárov prírody, ďalšia hluková záťaž a blokovaný by bol aj ďalší rozvoj mesta Sliač v tomto území.
Autor: Miroslav Vavra
