ZVOLENSKÁ SLATINA. Prvé písomné doklady o vzniku Zvolenskej Slatiny nepochádzajú z roku 1263, ako sa donedávna uvádzalo. Tento rok bol zobrazený aj v obecnom erbe, no s veľkou pravdepodobnosťou je Slatina o pár desaťročí mladšia. Kronikárka a kultúrna pracovníčka obecného úradu Zuzana Pavlíková považuje za dôvod mnohoročného omylu nesprávny latinský preklad.
„Založenie obce sa viaže podľa archívnych materiálov až k roku 1332. Pre drobné historické nejasnosti sme pred časom odsunuli aj vydanie monografie o obci," dodala. Historické fakty o prvých storočiach existencie obce by chceli doplniť z archívnych materiálov, uložených prevažne vo Viedni a Budapešti. „Je to však finančne i časovo náročné, obec musí v súčasnosti riešiť dôležitejšie problémy," dodala.
Slatinská šľachta
Osudy Zvolenskej Slatiny, ktorá bola do prvej polovice 20. storočia aj sídlom veľkoslatinského okresu, sa v mnohom odvíjali od blízkeho Vígľašského zámku. Zuzane Pavlíkovej koluje v žilách dokonca modrá krv šľachtického rodu Paškovcov. Na rovnakom rodostrome je uvedená napríklad aj známa slovenská moderátorka Iveta Malachovská - Pašková.
Zuzane Pavlíkovej koluje v žilách modrá krv šľachtického rodu Paškovcov. FOTO: JÁN KROŠLÁK
Odmena správcovi rybníka
Verné služby správcu kráľovského rybníka pod Vígľašským zámkom ocenil Žigmund Luxemburský v roku 1404 kráľovskou kúriou a pozemkami vo Zvolenskej Slatine. Rímsky cisár Leopold I. o dve storočia neskôr povýšil rod Paškovcov do šľachtického stavu. Hoci mnohé pamiatky na slávnu minulosť obce sa nezachovali, obyvatelia akosi prirodzene dodnes používajú názvy, ktoré mali zaužívané ich predkovia.
Jedna z ulíc má netradičné označenie Sebechov, podľa jobagínov z vígľašského panstva. Išlo o poddaných na panstve, ktorí neskôr získali výsady a mohli „chovať pre seba". Dodnes sú obecnými časťami aj Rajčuľa a Prefektuška. Rajčuľa označovala časť neďaleko zaniknutého kaštieľa, kde rajtovali kone, Prefektuška sa viazala k sídlu prefekta. Podobne ako v Prahe tu majú dodnes Malú stranu, nazvanú podľa nízkych domčekov, ale tiež ponurý Krvavník či Šibeničky. Krvavník získal pomenovanie od krvi, ktorá vraj tiekla po krutej bitke s Turkami potokom a do červena sfarbila blízku rieku.
Galkovcov v Slatine nehľadajte
Človeka s priezviskom Galko by ste v Slatine zrejme hľadali márne. „Podľa legendy takýto Galko v obci kedysi žil a pridal sa k Turkom. Narobil vraj veľa zlého, unášal deti a udával ľudí. Dokonca aj vlastnej sestre uniesol chlapčeka," hovorí kronikárka. Z chlapca vychovali v Turecku janičiara, no ani Galka pomsta neminula. Skončil mimoriadne tragicky - pred popravou mu vraj na hlavu pribili turecký turban a v dedine sa zakázalo používať meno Galko.
