DETVA. Pôvodne to mala byť len prípravka pre už existujúci folklórny súbor Detva. Folklórny krúžok, ktorým Podpoľanec na začiatku bol, si však vyšliapal vlastnú, samostatnú cestu a stal sa z neho uznávaný súbor, ktorý už prezentoval ľudovú kultúru Podpoľania vo viacerých krajinách.
Pred tromi rokmi sa napríklad zúčastnil medzinárodného festivalu v Južnej Kórei a umelecký vedúci Roman Malatinec avizuje zájazd aj v budúcej sezóne. „Zatiaľ je to tajomstvo, ale určite chceme ísť niekam ďalej,“ hovorí.
Práve možnosť spoznávať nové krajiny je jeden zo stimulov pre mladých vo folklórnych súboroch, ale nie je to „zadarmo“.
„Ľudia často vidia len javisko a úspech na ňom, ale už nevidia, čo všetko za tým úspechom stojí. Že sú to dni potu a driny. Kým niekto relaxuje v lete na kúpalisku, my sa namiesto toho často potíme na tréningoch v tanečnej sále,“ podotýka Malatinec.
Podpoľanec na javisku. FOTO: PETER FEHÉR
Ale aj tréningy majú svoju pridanú hodnotu. Nie je totiž tajomstvo, že stretnutia pri tanci, speve a hudbe majú priaznivý vplyv na psychiku človeka. Ďalším bonusom sú nové priateľstvá. V Podpoľanci navyše vládne spriaznenosť, ako hovorí jeho vedúci, „ťaháme za jeden povraz“.
Od založenia Podpoľanca uplynulo 40 rokov. Svoje narodeniny súbor oslávil spolu so svojimi priateľmi a priaznivcami; dvoma slávnostnými vystúpeniami v detvianskej športovej hale.
Bohatstvo chudoby
Bohatstvo chudoby, tak narodeninový program jeho tvorcovia nazvali.
„Tvrdý život, chudoba... Ľudia sa potrebovali vyspievať z trápení, z radostí, zo všetkého, čo sa im prihodilo. Takto vznikala pieseň. A ja som bol toho ako dieťa svedkom,“ povedal v jednom rozhovore pre denník SME otec Lúčnice, hriňovský rodák Štefan Nosáľ, podľa ktorého sa svojrázny folklór Podpoľania medzi inými regiónmi vyníma.
„Inšpiroval som sa obdivom profesora Nosáľa k hriňovským a detvianskym lazom,“ priznáva Malatinec, ktorý program režíroval.
„Pod Poľanou je naozaj ťažký život. Ľudia tu tvrdo robia na svojich gazdovstvách, ale napriek tomu vždy dokázali vyobraziť krásu cez fujaru, chýrne drevené kríže či kroje s nádhernými výšivkami. Všetka tá krása vychádza z nich. Hoci chudobný kraj, ale bohatý duchom,“ ozrejmuje svoj režijný zámer.
„V programe účinkovalo 112 ľudí; aktívnych členov aj seniorov. Súbor má v súčasnosti 67 členov. Počas obidvoch večerov si prišlo naše vystúpenia pozrieť zhruba 2-tisíc ľudí,“ vyratúva organizačný vedúci Jaroslav Černák.
Okrem nich, nepriamo, možno k účinkujúcim zaradiť aj zvučné mená hercov a recitátorov Idy Rapaičovej a Jozefa Šimonoviča, ktorí slávnosť umocnili svojím hlasom, prostredníctvom nahrávky s textami Jozefa Šulaja.
Gratulácie, poďakovania
A nechýbali, samozrejme, gratulácie a tiež poďakovania. Medzi inými zakladateľom súboru aj generáciám, ktoré talentovaných mladých ľudí viedli po nich.
Na javisko sa tak s Podpoľancom vrátil napríklad aj jeho prvý vedúci Koloman Galo, ktorý ho zakladal s Ruženou Egyedovou-Baránekovou, dnes predsedníčkou Zväzu Slovákov v Maďarku.
Spoločná záverečná momentka. FOTO K ČLÁNKU: PETER FEHÉR
