HRIŇOVÁ. Keď sa opýtate ľudí v Hriňovej, čo by potrebovali pre lepší život, určite odpovedia – cesty. Mesto ich spravuje celkom 178 kilometrov, viac ako ktorékoľvek krajské mesto.
„Tohtoročný nerovný boj s technologickým dlhom na miestnych komunikáciách sme zviedli v miestnych častiach Krivec, Zánemecká, Riečka, Priehalina. Išlo o miestne komunikácie Do Šovčíkov, Na Fangovom vrchu, Do Cipkárov a Do Kňazov,“ pripomenul primátor Stanislav Horník.
Hriňová ako piate najrozľahlejšie mesto na Slovensku inú možnosť nemá, veď viac ako štyridsať percent obyvateľov (3060) žije na roztratených lazoch.
Majetkové vyrovnanie
„V tomto roku sme vynaložili niečo viac ako 100-tisíc eur z kapitálových výdavkov a viac ako 20-tisíc eur na bežné výdavky pri rekonštrukciách miestnych komunikácií,“ zhrnul primátor a pochválil najmä občiansky prístup obyvateľov, ktorí pozemky pod miestnymi komunikáciami bezodplatne vysporadúvajú v prospech mesta. Iba preto ich dnes môže mesto rekonštruovať. Je to zároveň pekný príklad toho, ako zlepšiť kvalitu života v komunitách a miestnych častiach.
Veľa ciest je napriek tomu stále majetkovoprávne nevyrovnaných. „V 70. a 80. rokoch sa budovalo, lebo ľudia chceli mať prístup k svojim nehnuteľnostiam modernými autami, no zabudlo sa na riešenie majetkových vzťahov. Dnes to musíme dobiehať. Nie vždy sa to stretáva s pochopením,“ doplnil Horník.
Prerozdelenie daní
V mnohých obciach a mestách vnímajú ako nespravodlivosť, že dĺžka ciest nie je zohľadnená ako kritérium pri prerozdelení podielových daní, ktoré sú základným príjmom obcí. V Hriňovej tiež. Podľa jej primátora bude v záujme zabezpečenia rozvoja regiónov potrebná objektivizácia prerozdelenia podielových daní podľa miestnych špecifík, ako je dĺžka spravovanej cestnej siete, veľkosť chotára, počet a stav objektov v správe obce...
Hriňová spravuje cesty na úrovni krajského mesta, podielových daní však dostáva 20-krát menej.
Pomohli Lesy SR
Hriňovčania každoročne ukrajujú z technologického dlhu, ktorý vznikal za posledných 30 až 40 rokov. V harmonograme výstavby majú momentálne zaradených okolo 80 ciest, ktoré sú v havarijnom stave a ďalšie pribúdajú.
„Za posledné štyri roky sme opravovali 25 z nich,“ dodal primátor.
V minulosti už dvakrát žiadali o príspevok na rekonštrukciu ciest po prívalových dažďoch z rezervy predsedu vlády, no neúspešne. V predminulom roku mestu pomohli Lesy SR, ktoré na dva podporené projekty vyčlenili 10-tisíc eur. Tie mesto použilo na spolufinancovanie rekonštrukcie ciest na Snohách a v Skalisku.
