Mnohí ľudia strávili vo väzení roky života, ktoré sa z pohľadu veku považujú za najkrajšie, pripomína podpredseda Konfederácie politických väzňov Slovenska.
ZVOLEN. Od Nežnej revolúcie prešlo 26 rokov, čo je dostatočne dlhý čas na to, aby aj ľudia, ktorí prežili príkoria komunistického režimu, si dnes pamätali len to dobré.
Myslí si to podpredseda Konfederácie politických väzňov Slovenska Peter Sandtner.
Za vieru, sobobodu a demokraciu
„Je tu nová generácia, ktorá tie časy, chvalabohu, nezažila. Ani ju nezaujímajú, berú ich len ako minulosť, ako niečo, čo sa ich netýka, ale sú to časy, ktoré sa môžu vrátiť,“ povedal pri spomienke na obete komunizmu, ktoré majú vo Zvolene jediný univerzálny pamätník v Banskobystrickom kraji.
Neslávnu éru si idealizujú od ľudí, ktorí majú selektívnu pamäť. Zabudli na to, čo bolo, na zlé zabúdajú, a spomínajú len na to dobré, pripomenul Sandtner.
„Tí politickí väzni boli vtedy v ich veku. Boli to ľudia, ktorí prežili najkrajšie roky života vo väzení či na nútených prácach v baniach, niektorí desať aj viac rokov. Najkrajšie obdobie života, ktoré sa nedá vrátiť.“
Aj to je dôvod, prečo si uctili pamiatku všetkých, ktorí trpeli za vieru, slobodu a demokraciu, nielen centrálne v Bratislave, ale aj v regiónoch Slovenska, vrátane Zvolena. „Chceme, aby príbehy týchto ľudí nezostali zabudnuté, aby ich utrpenie nebolo zbytočné.“
Na spomienkovom stretnutí pri zvolenskom pamätníku odovzdali dvom veteránom čiapky, symbolizujúce politických väzňov. Ide o kópiu pôvodných väzenských čiapok.
Sivú dostal Gustáv Bielik zo Zvolena, ktorý bol vo väzení, zelenú Ján Paulíny z Dobrej Nivy, príslušník niekdajších pomocných technických práporov.
V uránových baniach
Gustáv Bielik strávil časť života v jáchymovských uránových baniach.
„Zavreli ma v roku 1947 za protištátnu činnosť a úklady proti republike. Desať mesiacov som strávil vo vyšetrovacej väzbe. Súdili ma v päťdesiatom prvom, dostal som dva roky. Bol som v Leopoldove a odtiaľ som išiel do Jáchymova,“ ozrejmil.
Prenasledovanie doma, pocta od Eisenhowera
Ján Paulíny dodnes spomína na tvrdé represálie. „Domové prehliadky bez udania dôvodu, so zámienkou hľadania zbraní,“ opísal krátko svoje skúsenosti.
Jeho otec, dobronivský rodák, sa zapojil do odboja a s ním aj jeho dvaja synovia. „Zorganizoval skupinu 42 dobrovoľníkov, ktorí ešte pred vyhlásením mobilizácie boli vyzbrojení a pripravení zapojiť sa do Povstania. Neboli zaradení do partizánskych jednotiek, ale do regulárnej armády,“ objasnil.
Spolupracovali s povstaleckým veliteľom Alexandrom Kordom. Počas vojny a po potlačení SNP ukrývali v podzemnom bunkri v lesoch trojčlennú židovskú rodinu a zostreleného amerického letca, za čo získali vyznamenanie od amerického generála Eisenhowera.
„Nebolo jednoduché získať pri prídelovom systéme pre toľkých ľudí potravu a ešte ju aj do bunkra dopraviť. Chodili sme doň s otcom skoro ráno, kým bola menšia šanca niekoho stretnúť.“
Po vojne vo vykonštruovanom procese odsúdili jeho otca na jeden rok a o dva roky staršieho brata Štefana na 14 rokov väzenia.
Ján Paulíny skončil v pomocných technických práporoch. Po udalostiach v roku 1989 sa stal prvým ponovembrovým starostom Dobrej Nivy. Toho sa už nedožil jeho otec; zomrel v roku 1983 ako 80-ročný.
Pamätník obetiam komunizmu odhalili vo Zvolene v roku 2007. V Banskobystrickom kraji je jediný s univerzálnym poslaním, ostatné pomníky či pamätné tabule sú venované konkrétnym ľuďom. FOTO: ĽUBICA MOJŽIŠOVÁ
