SLIAČ. Jedenásteho novembra 2015, presne o jedenástej hodine a jedenástej minúte začalo v Sliači spomienkové stretnutie ku Dňu vojnových veteránov.
Dátum a čas vôbec neboli náhodné. Jedenásteho novembra 1918 o jedenástej hodine a jedenástej minúte zaznela posledná salva pri podpise prímeria v Compiégne vo Francúzsku. Prvá svetová vojna sa po štyroch rokoch bojov skončila. Stála toľko ľudských životov, ako dovtedy žiadna vojna v ľudských dejinách.
Zo 65 miliónov vojakov mobilizovaných všetkými bojujúcimi štátmi ich bolo 8 miliónov zabitých a ďalších 21 miliónov zranených, alebo doživotne zmrzačených.
Hrôzy a útrapy z tejto vojny zostali tak hlboko vryté do vedomia jej účastníkov, že bezprostredne na to ako vojna skončila, bol 11. november vyhlásený za Deň vojnových veteránov.
Niekde ho označujú ako Deň prímeria, inde zasa Deň pamäti. A v niektorých krajinách si ho pripomínajú ako Deň červených makov.
Symbolom útrap prvej svetovej vojny sa stal kvet červeného maku. Vychádza z básne Na flámskych poliach, ktorú napísal kanadský vojenský lekár Johna McCrae.
„Tu v Sliači ho organizujeme už od roku 2012,“ vysvetlil Pavel Marko z Únie vojnových veteránov Slovenska.
Iniciatíva vznikla na miestnej úrovni, prvú spomienku zorganizoval Zväz vojakov, klub Zvolen a Únia vojnových veteránov sa k nim pridala.
Únia tento rok prvýkrát poslala výzvu obciam a mestám v celej Slovenskej republike, aby sa tiež pridali k pietnej spomienke aspoň zvonením zvonov. Niektoré mestá sa rozhodli zorganizovať aj spomienkové stretnutie.
„Po veľkej vojne žila tradícia Dňa červených makov aj na Slovensku. Po dedinách a mestách chodili bubeníci, čím vzdávali úcty všetkým obetiam tejto vojny,“ vysvetlil Pavel Marko a doplnil: „Druhá svetová vojna tento zvyk trochu zatienila. U nás sa stáva známejším až v poslednom desaťročí.“ ⋌(MS)
