DETVA. V našej súťaži Dobrý sused sa ocitol po tom, ako ho nominovala jeho suseda. „Chcela by som vyjadriť poďakovanie najlepšiemu susedovi a jeho rodine. Sú naj susedia na svete. Ešte keď som mala syna v škôlke mi po neho chodieval on alebo niekto z jeho rodiny. V čase mojej neprítomnosti mi poleje kvety, popozerá byt a vyberie aj poštu, pretože majú aj kľúče od môjho bytu,“ píše Janka Plátková, ktorá prihlásila Ladislava Slahučku do súťaže Dobrý sused.
Ladislav Slahučka je oficiálne zástupcom náčelníka mestskej polície v Detve. Tá v súčasnosti nemá vymenovaného náčelníka, takže jej šéfuje zástupca.
Niet nad dobrého suseda
Podľa Ladislava Slahučku je to, alebo by mala byť, naozaj samozrejmosť, aby sused susedovi podal celkom nezištne pomocnú ruku, keď to potrebuje. V Detve je to bežné, no vo svojej práci sa občas stretáva aj s opakom.
„Často sa stáva, že sa susedia ani nerozprávajú. Niekedy sú dokonca rozhádané aj celé rodiny,“ hovorí šéf mestských policajtov. Detva nie je v tomto ani lepšia a ani horšia ako iné mestá.
Dobré susedské vzťahy považuje Ladislav za základ. „Niet nad dobrého suseda,“ povzdychne si s úsmevom.
No práve zlé vzťahy medzi susedmi sú za konfliktmi, ktoré nakoniec musí riešiť aj mestská polícia. „Rôznym spôsobom jeden druhého rušia, dokonca si robia schválnosti,“ uvádza príklady Ladislav Slahučka.
Nekomunikujú
Prípad z posledných dní dokonale ilustruje, ako málo susedia medzi sebou komunikujú. Jeden obyvateľ prišiel na políciu so žiadosťou o pomoc. Na spoločnom dvore jeho sused zaparkoval dosť nešťastne a druhým zavadzal vo výjazde. S týmto hlásením prišiel muž za policajtmi. Keď sa ho spýtali, prečo sa neobrátil rovno na suseda, povedal im, že on sa s ním nemá prečo rozprávať. Čakal, že to za neho bude riešiť polícia.
„Žijú pritom v spoločnom dvore, jeden v prednej časti druhý v zadnej a nerozprávajú sa,“ dodáva prekvapene Slahučka.
Aj keď sa pri svojej práci stretáva najmä s konfliktmi medzi susedmi, všíma si aj pozitívne skutočnosti. Veľmi často susedia spolu trávia voľné chvíle, cez leto si niečo opekajú a bavia sa. Takí si potom väčšinou aj vzájomne pomáhajú.
Svadbu neukončili
V minulosti mali policajti od ľudí oveľa menej oznámení. Nechodili za nimi s každou hlúposťou, radšej sa to snažili poriešiť sami. Boli aj viac tolerantní. Nestávalo sa, tak ako v súčasnosti, že by niekto nahlásil rušenie nočného pokoja len preto, že u susedov na dvore je svadba. Alebo rodinná oslava päťdesiatky, na ktorej sa v byte zíde rodina z celého Slovenska. Samozrejme, že sú na oslave hlučnejší ako obvykle, no treba s tým chodiť hneď na políciu? Veď je to často iba jeden večer.
„V minulosti sme takéto hlásenia nemali,“ konštatuje Ladislav.
Policajti svadbu uprostred zábavy neukončili, iba dohovorili jednej aj druhej strane.
Aj tu bola podstata problému úplne inde. Susedia sa z nejakého dôvodu nerozprávajú a potom im vadí aj hudba zo svadby.
Staré dohody už neplatia
Časté sú tiež spory pre majetok. Súkromný pozemok sa stal naším kráľovstvom. Niekedy je to tým, že stará generácia mala nejaké dohody a susedia vedľa seba žili bez problémov. Potom to zdedia mladí a tí si idú tvrdo za svojím. Staré dohody už neplatia, dôležité je to, čo je na liste vlastníctva. Koľkokrát je na cudzom pozemku postavený aj dom. A ten sa nedá premiestniť, chce to len dohodu susedov.
„Nedávno sme tu mali obyvateľa, ktorému vadilo, že zo susedovej strechy kvapká voda do jeho záhrady. Voľakedy sa tak susedia dohodli, keď si stavali domy a nevadilo im to. No prišli noví obyvatelia a tým to už vadiť začalo,“ dodáva.
Policajti takéto spory nedokážu vyriešiť, no sú často prvou inštanciou, na ktorú sa ľudia obracajú. Najhoršie je dotlačiť susedov, aby začali spolu komunikovať. To je úloha, pri ktorej policajti nie sú vždy úspešní. Môžu rozdávať pokuty, môžu ľuďom dohovárať, no presvedčiť ich, aby si podali ruky a zabudli na staré spory, je niekedy nad ich sily.
Ladislav Slahučka zdôrazňuje, že bez tolerancie a vzájomného porozumenia nie sú dobré susedské vzťahy možné. Môžeme si prepáčiť drobné chyby, môžeme zabudnúť na nedostatky. „A keď sa už vyskytnú, treba o nich hovoriť pokojne a spolu dospieť k náprave,“ vysvetľuje.
Určite to funguje, pozitívnych príkladov je veľa, no s nimi za policajtmi nikto nechodí. Ľudia na políciu nezavolajú, že pomohli susedovi opraviť pokazený vodovod, alebo spoločne oslávili jeho úspech.
Pre väčšinu ľudí sú dobré susedské vzťahy takou samozrejmosťou, akou je striedanie dňa a noci. Žijeme predsa vedľa seba, chodíme po rovnakých cestách, dýchame rovnaký vzduch. Nič nám nebráni v tom, aby sme žili ako skutočne dobrí susedia.
