KOVÁČOVÁ. V dobrej mentálnej aj fyzickej kondícii oslávil v sobotu svoje sté narodeniny Ján Trebula z Kováčovej. Nedávno síce spadol, na nohe má zápal, takže pripiť si na svoje vzácne životné jubileum nemohol, alkohol sa nemá rád s antibiotikami. Tie pritom doteraz vôbec neužíval.
Zablahoželať prišiel jubilantovi aj starosta Kováčovej Ján Izrael. Oslávenca potešilo, že sa majú o čom porozprávať. Pamätá si starostovho otca aj starého otca.
Zaspomínali si spolu aj na ďalších známych z Kováčovej aj z okolitých dedín. A storočnému oslávencovi veruže nebolo treba pripomínať, o kom je reč, hneď vedel povedať aj ďalšie podrobnosti či zážitky. Bez zaváhania zarecituje celého Chalupkovho Turčína Poničana či iné básne a aj modlitby.
Najmladší z ôsmich detí
Ján Trebula sa narodil na Kováčovej, kde si našiel aj manželku. „Bývala o dva domy ďalej, nešiel ďaleko,“ zasmiala sa jeho vnučka Jana.
Ovdovel pred osemnástimi rokmi. Posledných päť rokov býva u svojej dcéry Anny Sabakovej na Sekieri vo Zvolene.
Ján Trebula je rodák z Kováčovej, v ktorej prežil takmer celý svoj život. FOTO: ĽUBICA MOJŽIŠOVÁ
„Predtým k nám chodieval na zimu, potom sa vracal do Kováčovej. Teraz je už u nás natrvalo, ale veľmi mu chýba dom. Jeho gazdovstvo. Dvor, záhrada a aj ľudia, s ktorými preberal rôzne témy hoci len cez plot. Panelák sa mu ani trochu nepozdáva,“ prezradila jeho dcéra, ktorá má 73 rokov.
Viac detí s manželkou nemali. „Bol som z ôsmich detí, preto som nechcel mať viac detí,“ priznal jubilant.
Zo súrodencov bol najmladší, vyššieho veku sa nikto z nich nedožil.
V ničom sa neobmedzoval
Ján Trebula osvedčený recept pre taký krásny vek nemá. Ani žiadnu overenú každodennú medicínu. „Treba jesť to, čo nám chutí,“ zdôvodnil so smiechom svoju storočnicu.
Extra zdravo sa vraj nestravoval. „Dvakrát do roka sme mali zabíjačky. Slanina, klobása, urastený bôčik, to bolo jeho obľúbené jedlo. Nosil si ho pravidelne aj na obed do roboty,“ prezradila naňho dcéra.
Nebol ani abstinent, pálenku pálili doma a za jeden štamperlík si rád dá aj dnes. Dokonca aj cigaretám istý čas holdoval. „Za to môže môj kolega, ten ma naučil fajčiť,“ zasmial sa. „Takmer celý život som robil sprievodcu. Keď sme sa vo vlaku nudili, tak sme si zapálili.“
Fajčiť pritom začal, keď mal 50 rokov. Ale tuhý fajčiar sa z neho nestal. Keď odišiel do dôchodku, sám s cigaretami postupne skoncoval.
Umrieť sa nechystá, nemá kedy
Kedysi bol aktívny futbalista, hrával za Kováčovú. „Bol oduševnený futbalový nadšenec. Neraz ma posadil na bicykel a šli sme na ňom do Zvolena pozrieť sa na futbalový turnaj,“ zaspomínala jeho dcéra. Futbal a hokej si rád pozrie v televízii aj dnes. Tiež s obľubou počúva rozhlas, zvlášť ľudové piesne.
Oslávenec s dcérou a vnučkou. Má aj vnuka a tri pravnúčence. FOTO: ĽUBICA MOJŽIŠOVÁ
Vnučka o starom otcovi hovorí, že je spoločenský. „Keď príde viac ľudí, hneď ožije. A má aj zmysel pre humor. Keď má lepší deň, dosť sa aj nasmejeme.“
Umrieť sa nechystá, nemá kedy, hovorieva. „Na jar je všetko zelené, všetko kvitne, teším sa na ňu. V lete je horúco, na jeseň treba oberať orechy a v zime – kto by išiel do tej studenej zeme?“ prezradil jubilant svoju filozofiu.
Všetko dobré, pán Trebula! Nech to zdravie aj pamäť ešte slúžia.
