Herca Andreja Mojžiša takmer zlomili, v Bratislave už kúpil dom

ZVOLEN. Vysoký, štíhly elegán, výrazne rezaná tvár, zaujímavá farba hlasu. Herec s neobyčajnou charizmou, ktorý zostal po celý život skromný. Ležérny štýl obliekania s obľúbenými koženými vestami, vypasovanými nohavicami a neodmysliteľnými kovbojkami na nohách. Takto si ho pamätajú všetci, čo ho poznali nielen z javiska.

Herec Andrej Mojžiš sa v sobotu večer vrátil po rokoch na domovskú scénu. Archívne záznamy, spomínanie, gratulácie. Divadlo J. G. Tajovského, v ktorom hral od svojich 28 rokov, mu pripravilo slávnostný večer k jeho 90. narodeninám.

Skromný a verný

„Aj keď som roky strávil na javisku, zrazu sa cítim nesvoj. Neviem nájsť slová,“ povedal herec pred plným hľadiskom precítene. „Nemám rád veľa slov a nemám rád veľké oslavy. Nepotrebujem byť stredobodom pozornosti, radšej zostávam v úzadí,“ priznal.

Herca „lámali“ aj iné slovenské divadlá, vrátane našej prvej scény. Zvolen však za žiadne iné mesto nevymenil. "A prečo by som mal? Veď aj tu sú ľudia," povedal kedysi a táto jeho odpoveď priam zľudovela.

Málokto však vie, že už viackrát sa balil. Napríklad do Martina, kam ho lanáril režisér Miloš Pietor. Keď sa už odhodlal odísť, dozvedel sa, že Pietor odchádza do Bratislavy.

Ani Národné divadlo nebolo jediné v Bratislave, kde by ho privítali. Raz už v Bratislave dokonca kúpil dom. Manželka aj s dcérami už balili, no napokon sa rozhodol zostať vo Zvolene a dom v Bratislave predali.

„Má rád hory a doliny. Som dieťa prírody, les som mal v detstve desať metrov od domu. Nevedel som si v Bratislave zvyknúť, milujem stredné Slovensko. Preto som zostal tu,“ zdôvodnil.

Dramaturgička Jana Liptáková ho márne roky prehovárala na televízne nedeľné Chvíľky poézie. „Dodnes mi je ľúto že ochudobnil divákov o svoj neobyčajný hlas a o oči, ktoré sú také dôležité pri interpretácii poézie,“ okomentovala. Ktosi raz o ňom napísal, že mal pevný pohľad, akoby hľadel na horizont a zároveň aj do seba.

Gratulácie po skončení slávnostného večera. Andrej Mojžiš v spoločnosti svojej manželky Vlasty, s ktorou vlani oslávil diamantovú svadbu, a svojej vnučky. Vľavo stojí herec Štefan Šafárik. FOTO: ĽUBICA MOJŽIŠOVÁ

Prijali ho, on to nechcel ani o tom nevedel

Vždy miloval rýchle autá, šoféruje dodnes. Vraj musí, pretože chodiť už toľko ako kedysi nevládze. Divadlo už však nenavštevuje. „Nepočujem dobre, veľa by som z predstavenia nemal. Aj dnes som rozumel len tretinu z toho, čo sa tu hovorilo,“ priznal svoj hendikep.

K divadlu sa dostal náhodou. Hoci ochotnícky hrával aj predtým, tiež konferoval a recitoval, nikdy neuvažoval vážne o tom, že by sa živil vystupovaním na javisku. Jeho kolega a dlhoročný priateľ Anton Vozár ho však raz požiadal, aby mu robil sparingpartnera na konkurze do zvolenskej činohry. Prijali ich oboch, no to vtedy ešte netušil.

„Zahrali sme scénku, a tým to pre mňa skončilo. Po čase prišli zvolenskí divadelníci za mnou do Kremnice aj s programom predstavenia. Hrali Ženský zákon. Čítam obsadenie a neverím vlastným očiam. Tretí mládenec – Andrej Mojžiš. Uviedli ma bez toho, aby sa so mnou na niečom dohodli. Je pravda, že som dostal z divadla list, v ktorom mi zároveň ponúkli angažmán, nebral som ho však vážne a ani som naň nereagoval,“ zaspomínal.

Tretieho mládenca si vtedy nezahral a angažmán prijal až neskôr. Tak to malo byť. Andrej Mojžiš jednoznačne patril na javisko, pred mikrofón aj pred televízne kamery. Vidieť ho na scéne bol skutočne zážitok.

„Takých hercov, čo hrajú tak presvedčivo, až sa zdá, že nehrajú, ale priamo v tej chvíli, keď to hrajú, to sami zažijú, sa nerodí veľa – a Andrej Mojžiš je jeden z nich,“ konštatoval dramatik Ľubomír Feldek.

Režisér Matúš Oľha je presvedčený, že keby Andrej Mojžiš "žil v Anglicku, zrejme by ho titul lorda neminul".

Ako Don Juan, 1979.

Posledná rola Andreja Mojžiša; Dedko / Anjel v hre Hugo Karas, ktorá mala premiéru v roku 2006. FOTO: ARCHÍV DIVADLA

Spoločná momentka po galavečere s kolegami. FOTO: PAVEL ALBERT