KORYTÁRKY. Celoslovenskú prehliadku heligonkárov v Korytárkach otvorili v sobotu na miestnom cintoríne, pri hrobe zakladateľa heligonkárskych prehliadok Matúša Mittera. Prihovorili sa mu a asi pätnásť heligongárov mu aj zahralo. Prišli kamaráti, rodina, známi... Dvadsiaty druhý ročník venovali práve tomuto významnému podpolianskemu heligonkárovi.
Nechceli riskovať
Sobotňajšie počasie nebolo práve ideálne na organizovanie podujatí pod holým nebom. S prestávkami pršalo od samého rána. „Dúfajme, že počasie vydrží,“ povedal krátko po skončení prvého programu Juraj Malatinec z organizačného výboru. Už o pár minút sa situácia začala meniť k horšiemu. „Nebudeme riskovať,“ rozhodol o dve minúty predseda občianskeho združenia Javorie Roman Malatinec. Všetku techniku začali presúvať pod strechu kultúrneho domu. Mal pravdu, neprešlo päť minút a z oblohy sa zniesli doslova hektolitre vody.
„Je výhodou, že máme amfiteáter hneď vedľa kultúrneho domu. V prípade nepriaznivého počasia môžeme vystúpenia rýchlo presťahovať,“ dodal Roman Malatinec.
Na prehliadke sa zúčastnilo šesťdesiat heligonkárov. Prišli všetci, ktorých pozvali, niektorí sa prihlásili dodatočne. Organizátori im vyhoveli.
Vystupoval už ako trojročný
Jozef Pančík z Čierneho Balogu má za chvíľu už sedemdesiat rokov, jeho vnuk Peter Belko iba štrnásť. Na prvý pohľad učiteľ a jeho žiak. „Heligónku dostal ako päťročný, no hrávať začal až keď mal sedem rokov,“ vysvetľuje Jozef Pančík.
Na pódiu sa prvýkrát ocitli pred dvanástimi rokmi. Starký hral a vnúčik spieval.
Peter sa heligónky chytal sám. Videl starého otca a skúsil to tiež. Rovnako sa teraz chytá Petrov brat Juraj, ktorý je o šesť rokov mladší.
Hokej alebo umenie
V Korytárkach mali spoločné vystúpenie, spolu hrávajú už šesť rokov. Peter je zároveň hokejistom, hráva za Brezno. Aj v sobotu mal za sebou hokejový zápas. „Prehrali sme s Martinom,“ zhodnotil nespokojne mladý hudobník. Keďže to starému otcovi sľúbil, išiel aj do Korytárok.
Peter Belko a Jozef Pančík. FOTO: MILAN SUJA
„Stále mu hovorím, aby sa vykašľal na hokej, pretože tam sa aj prehráva. A heligonkári vždy vyhrajú,“ smeje sa Jozef Pančík. Ako priznal, viac sa pri hokeji bojí o vnukovo zdravie. Môže si zlomiť ruku a to by bolo veľké nešťastie, pretože popri heligónke stíha mladý hokejista aj hodiny klavíra v umeleckej škole.
