Imigrantmi sa v súčasnosti zaoberajú asi všetky médiá. Podrobne ich monitorujú v každom spravodajstve a príčiny, ba aj možné dôsledky „riešia“ diskusné relácie v televíziách. Je ich plná každá spravodajská webová stránka, zaplnili sociálne siete, sú témou bežných rozhovorov. A to nielen v „štvrtej cenovej“, ale aj „tam hore“. A my nebudeme iní, všakže!
Možno ste na tom rovnako. Zo všetkých strán počúvate o utečeneckej kríze, no žiadneho utečenca ste ešte nestretli. Váš názor vytvárajú vzdialené obrazy. Dojme vás záber na dodávku, v ktorej sa udusilo sedemdesiatjeden ľudí. Zalomcuje vami fotografia mŕtveho chlapčeka, ktorý sa utopil na ceste za lepším životom. Chceli by ste im pomôcť, no neviete ako.
Zároveň vás šokujú sumy, ktoré musia imigranti za svoju cestu do neznáma zaplatiť. Desaťtisíce dolárov, ktoré ste vy nikdy na účtoch nemali a zrejme ani mať nebudete. Viem, možno predali svoje majetky, aby nazbierali na poplatky pre prevádzačov. Možno si peniaze dokonca požičali. Ich dôvody chápete, v ich domovine je vojna, preto chcú ísť preč. Cítite s nimi.
Potom uvidíte aj iný obraz. Tisíce imigrantov nelegálne prekračujú hranice Schengenského priestoru a zaplavujú stanice, diaľnice, ba aj obyčajné cesty. Maďarský plot je o ničom, aspoň podľa stoviek imigrantov na budapeštianskej stanici to tak vyzerá. Ich cieľom nie je Budapešť ale Nemecko, Merkelovej pozvánka sa šíri rýchlejšie ako písmo sväté. Nechcú náš stredoeurópsky život, naše príjmy, náš sociálny systém. Vysmejú sa našim či maďarským úradníkom, ktorí ich chcú dať do niektorého z táborov. Nemecko sa predsa s nami nemôže porovnávať.
Tiež by som chcel mať nemecký plat, sociálne dávky alebo penziu. Nemám taký plat a viem, že ani nikdy nebudem mať. Tak ako ho nemá väčšina ľudí na tejto planéte.
Som asi zlý človek, keď tým úbožiakom kráčajúcim po maďarskej diaľnici nechcem dopriať ich vytúžený cieľ? Ja im ho prajem, no svet je plný regiónov, kde ľudia nemajú istú ani stravu na dnešný večer. Trpia nielen hladom, ale aj smädom, sužujú ich vojny aj nepredstaviteľná chudoba. Nesnívajú o Nemecku, ale o kôrke chleba a hrnčeku s vodou. Koľko je takých?
Utečenecká kríza v Európe sa objavila z ničoho nič. Vojny boli vo svete aj v predchádzajúcich desaťročiach, no žiadna záplava utečencov sa na cestu nevydala. Aspoň nie do Nemecka.
Kto ťahá teraz za nitky? Neviem. No osoh z tohto trendu majú jedine extrémistické skupiny, ktoré utečeneckú krízu využívajú v masírovaní spoločnosti. Do slovenských volieb nie je ďaleko a lepší motor ako strašenie imigrantmi ani nemohli dostať.
Väčšina Slovenska sa ešte stále usmieva nad tým, ako dopadli župné voľby v Banskobystrickom kraji. Majú nás za sedliakov, ktorí sa dali ohlúpiť.
Netušia, že tento úsmev sa rýchlo môže zmeniť na rozpačitú grimasu po voľbách parlamentných.
