Deväť rokov tvoril športovú časť vašich obľúbených novín. Vždy mal k športu veľmi blízko, no k jednému odvetviu od malička trochu viac ako k ostatným, k futbalu. Reč je o bývalom brankárovi, bývalom športovom redaktorovi a uznávanom mládežníckom trénerovi Danielovi Valachovi.
V lete sa ujal novej funkcie v klube MFK Lokomotíva Zvolen. A veruže neľahkej. Pôsobí v pozícii šéftrénera mládeže. Dano má však výzvy rád a teraz stojí pred ním veľká. Položili sme mu 5 otázok.
S akými ambíciami vstúpili mládežnícke družstvá do jesennej časti?
Naším hlavným cieľom zostáva rozvíjanie schopností jednotlivcov a náväzne tímov, v ktorých hráči pôsobia. Na mysli pritom nemáme len športovú stránku, ale aj spoločenskú, pretože našou snahou je vytvoriť v klube doslova rodinnú atmosféru.
Hrať za Lokomotívu by malo byť cťou a záväzkom, tak ako to bolo aj v minulosti. Aj preto sa snažíme na rovnakú dĺžku navodiť nielen deti, ale aj ich rodičov a rodinných príslušníkov. Práve v pokojnej a príjemnej atmosfére, samozrejme, pri určitých pravidlách a hierarchii, sa dokážeme posúvať ďalej aj po športovej stránke.
A to doslova všetci, pretože stále sa učíme aj my tréneri či ľudia z vedenia. Rozhodne je na čom pracovať na všetkých „frontoch“, no pozitívom je, že o futbal vo Zvolene je momentálne záujem, a značný. A ak sa postaví nový štadión...
Nastavené je to teda dobre, teraz je len na nás, aby sme to dokázali pretaviť vo svoj prospech. Tým treba rozumieť, že naše deti sú pre nás, teda klub, obrovskou investíciou do budúcnosti. Najväčšiu radosť by nám spôsobil fakt, keby jedného dňa vybehlo na zápas republikovej súťaže v drese MFK Lokomotíva Zvolen minimálne šesť odchovancov, ďalších šesť bude sedieť na lavičke a šesť netrpezlivo čakať na svoju šancu.
Ktoré družstvo má najväčšiu šancu na popredné priečky?
Naša filozofia sa s konkrétnymi umiesteniami veľmi nestotožňuje. Samozrejme, každý náš tím chce vyhrávať a byť v tabuľke čo najvyššie. Vnímajú to tak však najmä deti, pre ktoré najväčšou motiváciou je víťazstvo.
Tím trénerov nastavujeme na fakt, ktorý som už spomínal. Výnimkou je akurát kategória U15, na ktorú je „vyvíjaný“ aj tlak výsledkový, pretože bojuje nielen o dotáciu Grassroots, ale v konečnom dôsledku najmä o udržanie prvej žiackej ligy v našom meste. Tá je pre nás dôležitá, pretože vďaka nej sa môžeme pravidelne konfrontovať s najlepšími slovenskými tímami.
Čo sa týka ostatných kategórií, vrátane dorastov, musíme v nich rozvíjať hlavne všetky kladné a pracovať na odstraňovaní záporných herných nedostatkov jednotlivcov, ktoré sú základným kameňom tímovej spolupráce.
Osobne som zástancom konštruktívneho futbalu, ktorý si vyžaduje kvalitu jednotlivcov nielen na lopte, ale jeho dôležitou súčasťou je napríklad aj hra bez nej, komunikácia a spolupráca. Naučiť deti výborne ovládať loptu, získať cit pre hru, nastaviť ich dobre pohybovo a kolegiálne, to by malo byť naším najväčším víťazstvom. A som presvedčený, že následne sa dostavia aj trojbodové víťazstvá.
Ktorí chalani sa dajú považovať za súčasné najväčšie talenty zvolenského futbalu?
Vyrastá u nás množstvo šikovných hráčov, ako chlapcov, tak v poslednom čase aj dievčat. Viacerí z nich majú predpoklady napodobniť aj našich dnes už slávnych odchovancov, ako Peter Grajciar, Tomáš Ďubek či Laura Bieliková, ktorí sa presadzujú aj na vrcholovej úrovni.
Stále však musia mať na pamäti, že futbal si vyžaduje strašne veľa obety, odopierania a najmä lásky. Futbal nikto ešte nikdy neoklamal, vráti vám doslova všetko, či už v dobrom, alebo zlom. Tak je to ale nastavené aj v živote, aj preto som rozprával o klubovej filozofii. A tú by mali začať výraznejšie chápať aj rodičia.
My nie sme krúžok, my pracujeme v organizácii, ktorá má záväzky nielen voči samej sebe, ale aj mestu, sponzorom a fanúšikom. Deti sa u nás „neodkladajú“, ale pripravujú sa na požadovanej úrovni. Samozrejme, prví by sme si mali tento fakt osvojiť aj my tréneri.
Neupozorním preto na jednotlivcov, radšej povzbudím všetkých našich členov, pretože futbal je naozaj krásna hra plná možností. Kto sa dokáže v nej „rozdať“, môže získať strašne veľa. A teraz nehovorím o veľkých kariérach či peniazoch. Začínať treba totiž skromne a v prvom rade sám od seba. To znamená, že zápasom, tým najdôležitejším, by mal byť každý tréning. Ešte raz, pre nás všetkých...
Čo je najkrajšie na práci s mládežou?
Trénovaniu sa už nejaký ten čas venujem a mal som príležitosť koučovať aj na mládežníckej vrcholovej úrovni. Úprimne, seniorský futbal ma ešte „neoslovil“. Práca s mládežou je vďačná, pretože deti sú úprimné stvorenia, ktoré vás „neoklamú“.
Dokážete ich tvarovať podľa vlastných predstáv, pričom, keď sa vám ich podarí „strhnúť“, neuveriteľne sa vám zavďačia. Platí to však aj opačne, pretože vždy nájdete aj „darebáka – dvoch“, ktorí potrebujú aj „pritlačiť“, v tom horšom prípade aj „vypoklonkovať“... Ale opäť, o tom je aj život.
Mal som tú česť viesť tri roky úžasnú partiu, ktorá patrila medzi to najlepšie na Slovensku a zažili sme toho naozaj veľa. Dobrého, aj zlého. Ktovie, ale možno aj preto ma stále láka najmä práca s mládežou. Aj deti samy, či dennodenná práca s nimi, ma dokážu stále naučiť aj nové veci.
Aké sú priania šéftrénera mládeže smerom k jeseni?
Odohrajme ju najmä v plnom zdraví, postavme nový štadión a na ihriskách si splňme sny. Sám za seba poviem, že tým mojím je, aby sme si v zime pri hodnotení jesennej časti mohli sebavedomo povedať: Posunuli sme sa ďalej...
