OČOVÁ. Hlásenie z očovského miestneho rozhlasu: „Vzhľadom k tomu, že aj v našej obci pribúdajú pozemky, na ktorých nie je zabezpečovaná kosba a pozemky sa zaburiňujú, pričom hrozí poškodzovanie susedných pozemkov, opätovne upozorňujeme občanov na starostlivosť o svoje pozemky a ich pravidelnú kosbu.“
Ľudia pokojne pokračujú ďalej. Je tam toho... Čakali hlásenie o akciovom tovare, ktorý prišli predávať do obce poľskí obchodníci. Čakali na marhule, lacné a dobré, ideálne na zaváranie. No dozvedeli sa to, čo nechceli. „Že vraj musíme kosiť,“ povzdychne si nejeden a hodí to za hlavu.
Pokuta
Rozhlas to nevzdáva a obcou sa ďalej nesie upozornenie, že v prípade neplnenia si povinnosti o kosení môže správny orgán uložiť pokutu do výšky 995 eur a za správny delikt až do výšky 33 200 eur. A to sú už cifry, pri ktorých sa zastaví nejeden obyvateľ obce.
Hlásenie v očovskom rozhlase ale sankciami nekončí. Naopak, verí v nápravu. „Dúfame, že v našej obci štátna správa nebude musieť pristúpiť k týmto nepopulárnym opatreniam, a že naši občania pravidelnou údržbou a kosením trávnatých porastov budú udržiavať svoje pozemky v primeranej kvalite.“
V Očovej neobjavili Ameriku. Podobné hlásenia si vypočuli obyvatelia všetkých obcí v našom regióne a určite aj na celom Slovensku.
Bez buriny
Pozemkové a lesné odbory na okresných úradoch každoročne upozorňujú vlastníkov a užívateľov poľnohospodárskej pôdy na zákonnú povinnosť riadnej starostlivosti o poľnohospodársku pôdu.
„Vlastníci, nájomcovia, ako aj správcovia pozemkov musia udržiavať svoje poľnohospodárske a nepoľnohospodárske pozemky v nezaburinenom stave pravidelným kosením či dôsledným a včasným odstránením burín,“ vysvetľuje vedúci pozemkového a lesného odboru Okresného úradu vo Zvolene Stanislav Drahoň.
Upozornenie zasielajú každý rok na začiatku sezóny obciam a väčším vlastníkom. Každý jeden gazda upozornenie nedostane, no to ho od tejto povinnosti neoslobodzuje.
„Robíme námatkové kontroly, prípadne riešime sťažnosti,“ hovorí Lívia Selecká z pozemkového a lesného odboru vo Zvolene. Sťažuje sa zvyčajne sused na suseda, viac ako snaha o krajšiu krajinu sú za sťažnosťami zlé susedské vzťahy.
„Najväčší problém je, že na niekoľkých metroch štvorcových máte aj päťdesiat vlastníkov a z toho je napríklad pätnásť v zahraničí,“ dodala Selecká. Viacerí ani netušia, že nejaké pozemky majú. Také konanie potom trvá niekoľko mesiacov. Drvivá väčšina upozornení, ktoré odbor zasiela, skončí napriek tomu nápravou a ľudia si pozemky pokosia.
Starosta Očovej Ján Senko si nemyslí, že problém s kosením by bol v jeho obci väčší ako inde na Slovensku. „Ľudia lúky ľudia nekosia, pretože to potom nemajú kde dať,“ hovorí k podstate problému Senko.
Zodpovednosť majiteľa
Zo zákona je za pozemok zodpovedný vlastník a skutočnosť, že ju dal do prenájmu niekomu inému, ho od tejto povinnosti neoslobodzuje. Rozhodne by si to mal všetko doriešiť v nájomnej zmluve. „Pre nás je dôležitý majiteľ pozemku, my nevieme, či dal pôdu niekomu do užívania,“ vysvetľuje Selecká.
Každý rok je pritom iný. Niekedy stačí raz pokosiť a niekedy, ako napríklad vlani, burina všade doslova „hučala“.
Za socialistickej minulosti mali obce aj takzvaného komisára pre burinu. Bol to obyčajne jeden poslanec, ktorý dozeral na to, či si ľudia svoje pozemky vykosili. A oni kosili veľmi radi, veď tých súkromných pozemkov až tak veľa nemali.
„Vtedy sa ľudia bili aj o kosenie garádov pri cestách,“ dodáva s úsmevom Stanislav Drahoň.
