DETVA. Na tom kopci má Jánošík zložené svoje poklady. Kto sa k ním chce dostať, nech privedie so sebou 12 bratov od jedného otca i od jednej matere a ten si už potom môže nabrať zlata i striebra, koľko sa mu ráči.
Tak to je len jedna z povestí, ktoré sa viažu k legendárnemu slovenskému vrchu, k Poľane v okrese Detva.
Detvianska Poľana priťahovala v minulosti pozornosť nielen samotných obyvateľov Podpoľania, ale ako objekt svojich inšpirácií slúžila aj viacerým básnikom či maliarom.
Okrem známeho a už zľudoveného Sládkovičovho Detvana, v ktorom je Poľana vysoká a divá, sa k nej, respektíve k skalnému útvaru Jánošíkova skala, ktorý leží na okraji sopečnej kaldery, viaže aj povesť, podľa ktorej tam ukryl svoje poklady sám Juraj Jánošík. Do jaskyne, ktorá je v jej útrobách, sa vraj spúšťal zhora na lane. Mohutné bralo dosahuje výšku 30 m a dĺžku 200 m.
Aj k ďalšiemu, často navštevovanému útvaru Poľany - Malčekovej skale v tvare veže sa viaže povesť, a to o závistlivej žene, ktorá cestou na svadbu skamenela.
Povesti, mýty či legendy o Poľane spísali v minulosti viacerí autori. V medzivojnovom období to bol napríklad český spisovateľ Stanislav Klíma vo svojej knihe Povesti zo Slovenska.
O Poľane píše vo svojich rozprávkach aj J. C. Hronský. Povestiam a bájam o Poľane venoval celú jednu kapitolu vo svojej dnes už legendárnej monografii o Detve z roku 1905 (vyšla tento rok v reprinte) kňaz Karol A. Medvecký.
