ZVOLEN. Sedemnásty júl bol posledným dňom na predkladanie žiadostí o dotácie na odstránenie čiernych skládok odpadu v katastroch miest a obcí Slovenska. Žiadosti sa predkladali na Environmentálny fond.
Ako pomoc samosprávam pri odstraňovaní väčších a starších skládok ministerstvo životného prostredia vyčlenilo na program s názvom Veľké upratovanie Slovenska 10 miliónov eur. Maximálna dotácia na likvidáciu jednej skládky bola 100-tisíc eur. Obec musela rátať s päťpercentnou spoluúčasťou. Environmentálny fond v rámci programu financuje zber, odvoz a uloženie odpadu na legálnu skládku alebo jeho zlikvidovanie v spaľovni.
Zvolen vybral tri lokality
Nezodpovední jednotlivci, ktorí odpad nevozia do zberných dvorov, zriadených na tento účel, žijú aj vo Zvolene. Naopak, odpad vyvezú na iné miesta, kde sa po čase môžu začať tvoriť tzv. čierne skládky.
„Mesto Zvolen v záujme zachovania zdravia svojich obyvateľov a snahy o skvalitnenie životného prostredia dokázalo niektoré menšie skládky zlikvidovať svojimi vlastnými silami. Sú však aj také, ktorých likvidácia si vyžaduje finančné prostriedky presahujúce možnosti mesta,“ vysvetľuje hovorca zvolenskej samosprávy Martin Svatuška.
Momentálne sú vo Zvolene vytvpované tri takéto obrovské čierne skládky, na ktoré magistrát žiada finančné prostriedky z Envirofondu: dve sa nachádzajú v časti Rákoš a jedna pri Môťovskej priehrade.
Voľný prístup
„Mesto Detva neeviduje čierne skládky. Má vedomosť o niektorých skládkach, hoci na úrovni neoficiálnej. Tieto sú predmetom podania žiadosti o dotáciu na Environmentálny fond,“ vysvetľuje hovorkyňa Detvy Zuzana Juhaniaková.
Nakladanie s odpadmi v meste je riešené všeobecne záväzným nariadením, no napriek tomu čierne skládky vznikajú. A to kdekoľvek.
„Sú nevhodne umiestnené, zloženie odpadu uloženého na takúto skládku je často neznáme, majú tam voľný prístup živočíchy i ľudia,“ informuje na stránke mesta Anna Cíbiková z oddelenie rozvoja na MsÚ v Detve.
V porovnaní s riadenými skládkami odpadov, nemajú čierne skládky žiadne izolačné bariéry, nikto ich nemonitoruje, pretože vznikajú kdekoľvek.
„Čierne skládky sa stávajú nebezpečnými aj z hľadiska šírenia chorôb, rozmnožovania parazitov a miestom šírenia inváznych druhov rastlín. Môžu byť zdrojom a príčinou mnohých zdravotných problémov najmä pre obyvateľov žijúcich v blízkosti. Znečisťujú povrchové i podpovrchové vody a pôdu,“ dodáva Cíbiková.
Odťať?
Čierne skládky sú jedným z najväčších problémov v oblasti ochrany životného prostredia. Oficiálne existuje na Slovensku asi 2500 čiernych skládok, neoficiálne je ich okolo 7-tisíc.
Hovorí sa, že kradnúť sa bude dovtedy, kým sa zlodejina nezačne trestať odtínaním rúk ako kedysi v stredoveku. Ktovie? Nikto to nezisťoval, no je fakt, že štáty, v ktorých zlodeji prídu o končatinu, patria k najbezpečnejším.
Čo by ale bolo treba odtínať ľuďom, ktorí sa s nebezpečným odpadom vyberú radšej do lesa, namiesto toho, aby sa postarali o jeho riadne zlikvidovanie? Odpoveď nech si doplní každý sám.
