Herec, ktorý kedysi očaril Cannes, sa doma preslávil najmä stvárnením Adama Šangalu a princa Bajaju.
BRATISLAVA. Adam Šangala z rovnomenného historicko-dobrodružného televízneho z roku 1972 či princ Bajaja z rozprávky, ktorá bola v roku 1971 v Benátkach ocenená ako najlepší detský film. To boli hlavné postavy, cez ktoré diváci poznali Ivana Palúcha. V piatok náhle zomrel.
Správu zverejnila na svojom Facebooku RTVS potom, ako jej to potvrdili dva zdroje blízke hercovej rodine.
Pre TASR to následne potvrdila aj jeho družka Ida Mušková. Herec bol hospitalizovaný v martinskej nemocnici od pondelka (29.6.), podľa Muškovej mal nález na pľúcach.
"Dnes mal ísť so mnou domov, ešte večer sme spolu volali a cítil sa dobre, zomrel náhle," povedala pre TASR Mušková.
Nedávno mu venovali pamätnú dlaždicu
Tento rok oslávil 75. narodeniny a len nedávno mu venovali pamätnú dlaždicu pred Mestským divadlom P. O. Hviezdoslava v Bratislave, v roku 2008 ho ocenila aj na Art Filme v Trenčianskych Tepliciach.
Jeho kariéra bola na konci šesťdesiatych rokov strmá. Český režisér František Vláčil ho obsadil do náročného filmu Markéta Lazarová. V juhoslovanskom filme Čoskoro bude koniec sveta bola jeho hereckou partnerkou Annie Girardot. Známy nemecký režisér Volker Schlöndorff ho obsadil zas do historického filmu Michael Kohlhaas.
Obe posledné menované snímky boli nominované na Zlatú palmu v Cannes, takže sa Palúch v tom čase dostal medzi svetové herecké hviezdy. Komunistický režim mu však nedovolil viac pracovať v zahraničí. Jeho nekonformné postoje voči sovietskej okupácii viedli nakoniec v roku 1974 aj k zákazu hrať v divadle či vo filme.
V osemdesiatych rokoch mu opäť umožnili hrať v menších úlohách, neskôr pôsobil aj v Divadle Jozef Gregora Tajovského vo Zvolene. K svojim slávnym začiatkom sa však herec už nikdy profesionálne nevrátil.
Herectvo musel opustiť
Ivan Palúch sa narodil 20. júna 1940 do divadelníckej rodiny vo Zvolene. Jeho otec bol zakladateľom súboru Detvan. Palúch začal študovať herectvo, ale pre šeroslepotu musel po druhom ročníku školu opustiť. Herectvu sa však venoval i naďalej a nakoniec sa vďaka vynikajúcemu priestorovému cíteniu pohyboval v tme lepšie než ostatní herci. V roku 1960 sa stal členom Krajského divadla v Spišskej Novej Vsi.
O tri roky neskôr účinkoval v Činohre Divadla Jonáša Záborského v Prešove. Od 70. rokov sa však na divadelných doskách nesmel objavovať.
"V roku 1974 ma v Prahe zo dňa na deň prestali zdraviť ľudia, radšej prechádzali na druhú stranu ulice. Dostal som absolútny zákaz hrať divadlo v celej ČSSR, aj zákaz hrať vo filme," prezradil v rozhovore pre TV OKO. V hereckej kariére pokračoval až v roku 1986 vo zvolenskom Divadle Jozefa Gregora Tajovského. Hrával i v pražskom Divadle na Zábradlí. Dvanásť rokov zákazu a tri roky nakrúcania v zahraničí mu úradníci pripomenuli, keď odchádzal do penzie. Ako svetoznámy herec sa mohol "pochváliť najmenším dôchodkom na svete".
Najväčšiu slávu a svetové uznanie priniesol Palúchovi film. V roku 1967 ho František Vláčil obsadil do legendárnej snímky Markéta Lazarová. Po boku Magdy Vášáryovej a Vlastimila Harapesa si zahral Adama Jednoručku. Rolu "vyfúkol" českému hercovi Janovi Třískovi.
Vtedy 27-ročný herec získal od Vláčila obrovské herecké skúsenosti. „Všetko to, čo dal mladučkej Magde, mne a Harapesovi, sme neskôr zužitkovali. Dal nám takú školu, že keby sme desať rokov chodili na VŠMU, tak z tých okresných umelcov, čo tam učia, nám to nikto nedá,“ povedal.
Dal si vodku so Sharifom
Rok po filmovom debute si Palúchov talent všimol juhoslovanský režisér Aleksandar Petrovič. Zveril mu hlavnú úlohu vo filme Skoro bude koniec sveta (1968), a to po boku slávnej francúzskej herečky Annie Girardot. Ako si zaspomínal vo viacerých rozhovoroch, s Aničkou, ako ju volal, sa mali veľmi radi, a dodnes nezabudol na krásne zoznámenie. Neodolateľná Annie bola totiž prvá osoba, ktorú uvidel po prebudení sa v Belehrade.
Spolu s ňou mal v roku 1969 možnosť ako jediný československý herec kráčať po červenom koberci v Cannes. Na prestížnom filmovom festivale mu premietali tri snímky. Palúcha spoznávali svetové filmové hviezdy a jeho fotografiami bolo posiate celé Cannes.
Vo Francúzsku sa zoznámil aj s egyptským hercom Omarom Sharifom, ktorý je tento rok takisto laureátom ceny Hercova misia. Stretli sa v kasíne a dali si spolu ľadovú vodku s tonikom „Keď sme sa lúčili, dal mi svojho motýlika na pamiatku. Bol to žoviálny, prekrásny človek, čím sa potvrdzuje moja životná skúsenosť, že čím väčší umelec, čím väčší človek, tým je jednoduchší, milší, priamejší,“ povedal o Sharifovi.
Zostali mu postavy partizánov
Ivan Palúch začínal svoju kariéru veľmi sľubne a rýchlo sa preslávil v zahraničí. Po návrate do socialistickej reality naňho však čakalo nemilé prekvapenie a dvanásťročný zákaz. Ešte predtým spolupracoval s nemeckým režisérom Volkerom Schlöndorffom na filme Michael Kohlhaas - Der Rebell (1969).
Zahral si v známej rozprávke Princ Bajaja (1971) v réžii Antonína Kachlíka, vo filmoch Vlak do stanice Nebe (1972) Karla Kachyňu, Morgiana (1972) Juraja Herza, Krčmársky kráľ (1972) Jozefa Medveďa, Kaňon samé zlato (1972) Zdeňka Sirového či Javor a Juliana (1972) Štefana Uhera.
V pamäti slovenských divákov však asi najviac utkvel ako nezabudnuteľný Adam Šangala (1972) v rovnomennom televíznom seriáli Karola Spišáka. Neskôr sa objavil v snímkach Pacho, hybský zbojník (1975) Martina Ťapáka, Demeterovcoch (1976) Karola Spišáka, Signum Laudis (1980) Martina Hollého a Miloša Kohouta, Ja milujem, ty miluješ (1980) Dušana Hanáka, Noční jazdci (1981) Martina Hollého, Iná láska (1985) Dušana Trančíka či Nevera po slovensky (1981) a Perinbaba (1985) Juraja Jakubiska. Už sa však nemohol blysknúť v hlavných úlohách a zostali mu len malé postavy filmových partizánov.
***Zomrel herec Ivan Palch***Pre RTVS to potvrdili dva zdroje blzke jeho rodine. Preslvil sa stvrnenm Adama ...
Posted by Spravodajstvo RTVS on 3. júl 2015
