DETVA. Za štyri roky zvládol nielen maturitu, ale dostal aj vysokoškolský titul. Skôr než hodíte rukou, že takých „študentov“, ktorí si tituly urobili v rekordnom čase poznáte viac, sa lepšie pozrite na certifikát v jeho rukách. Štúdium ukončil v roku 1957, certifikát dostal iba teraz v máji. Slovenská kniha rekordov v ňom potvrdzuje, že Pavol Vaľko je v rýchlosti získania maturitného vysvedčenia a ukončenia vysokej školy slovenským rekordérom.
Pred pár dňami sa zúčastnil stretnutia žiakov po päťdesiatich rokoch. Nestretol sa so svojimi spolužiakmi, pozvali ho jeho žiaci, pretože Pavol Vaľko učil takmer celý život na učňovke v Detve.
Šťastné dieťa
„Vedel som o tom, že je to zrejme rarita, no nemyslel som si, že to bude až rekord,“ vysvetľuje. Na prihlásenie do knihy rekordov ho prehovoril zať. Najprv poslal žiadosť, neskôr musel prefotiť a poslať všetky potrebné dokumenty od maturitného vysvedčenia po vysokoškolský diplom. Všetko právoplatné opisy, dokonca aj index a opis všetkých skúšok. „Inak by to nebolo platné,“ smeje sa dôchodca. Stálo ho to asi dvadsať eur.
„Ako som k tomu prišiel? To vám rozpoviem,“ uvítal nás hneď so širokým úsmevom a s ešte väčším úsmevom doplnil odpoveď: „Bol som šťastné dieťa.“
Maturita
Narodil sa v Hute pri Užhorode v slovenskej rodine. Po skončení vojny prišli na Slovensko, pretože Zakarpatská Ukrajina pripadla pod Sovietsky zväz. Dostali byt po Nemcoch. Pavol mal vtedy sedem rokov.
Do Huty, päť kilometrov od Užhorodu, sa už nikdy nevrátil. „Možnože sa tam ešte dostanem, no na to by som potreboval pozvanie,“ uvažuje s nostalgiou, no potom prevládne realita: „Aj tak tam už nikoho nemám.“
Rusi dali vtedy Slovákom na výber, buď ostanete a dostanete sovietske občianstvo, alebo sa presťahujete. Väčšina Slovákov z Huty si vybrala druhú možnosť. Vaľkova rodina nechala pätnásťhektárový pozemok a išla do skromného domčeka, ktorý im pridelili v Mníšku nad Hnilcom v okrese Gelnica.
Jedenásťročnú strednú školu absolvoval za desať rokov. Vychodil osem tried, deviatku urobil ako kurz a po úspešných skúškach ho posadili do desiatej triedy. Pomohla aj okolnosť, že práve vtedy potreboval riaditeľ doplniť žiakov do desiatky. Jednotkár Pavol si takto urobil za dva roky maturitu.
Vysoká škola
Za ďalšie dva už mal aj vysokoškolský titul. Nastúpil na Vysokú pedagogickú školu v Prešove práve vtedy, keď škola zrušila trojročné vysokoškolské štúdium. Stiahli to na dva. „Nebolo učiteľov, treba si uvedomiť, že to boli päťdesiate roky,“ vysvetľuje dnes učiteľský dôchodca.
Pavla zobrali a za dva roky už promoval. Keď si myslíte, že to mal jednoduché, mýlite sa. Promoval ako jediný zo siedmich, ostatní náročné štúdium za skrátený čas nedokončili. Z troch rokov sa štúdium skrátilo na dva, no jeho obsah zostal nezmenený. Aj počet skúšok, len ich trochu nahustili. Pavol to vo svojom živote považuje po rýchlej maturite za druhý zázrak.
Jeho spolužiak a najlepší kamarát si po osmičke vybral elektrotechnickú priemyslovku. Keď sa stretli po štyroch rokoch, kamarát práve zmaturoval a Pavol Vaľko promoval.
Promovaný pedagóg
„Niekto by povedal, že to bol podvod, no ja mám všetko zdokumentované. Viem, že dnes a aj v minulosti sa dali tituly získať peniazmi, podvodmi a klamstvom, no toto je iný prípad,“ dodáva úprimne. Na diplome nemá magisterský titul. Je promovaný pedagóg. „To nie je profesor, aj keď v škole nás takto volali. Nebolo to správne, veď profesorov menuje prezident,“ vysvetľuje držiteľ titulu Zaslúžilý učiteľ. Taký vraj v regióne nemá nikto, dostal ho v Prahe.
