SLATINKA. Kristína najprv povedala svoje áno Rasťovi a pár hodín nato pustila svojho manžela k vode. A nielen pustila, stále oblečená vo svadobných šatách išla k vode s ním.
Kristína je členkou združenia Slatinka, ktoré v sobotu organizovalo zaujímavú akciu. Svadobné veselie si obaja novomanželia spestrili zapojením sa do celoeurópskej kampane Big Jump, počas ktorej ľudia v rôznych krajinách Európy skáču do „svojich“ riek alebo v nich plávajú, aby symbolicky ukázali politikom a úradníkom, že chcú mať rieky čisté a živé.
Za živé rieky
Skokom do rieky Slatina v malej dedinke Slatinka odštartovala v sobotu o ôsmej večer slovenská časť kampane Za živé rieky. Jej cieľom je upozorniť na potrebu ochrany vôd v Európe. Tento rok by sa malo uskutočniť 500 lokálnych skokov do vody. Všetko vyvrcholí 12. júla Európskym dňom plávania v riekach (European River Swimming Day). Akcie koordinuje Európska riečna sieť, v Slatinke sa o všetko postaralo rovnomenné združenie. A do rána ešte stihli aj svadobnú hostinu.
Vodu v Slatine si v sobotu nakoniec vyskúšalo viac ako štyridsať ľudí. Nielen svadobčania, medzi ktorými boli, samozrejme, aj starší ľudia a tí sa počas svadobnej hostiny k vode nehrnuli, ale aj ľudia, ktorí si v sobotu prišli skočiť do rieky, pretože ochranu vôd považujú za správnu.
Most bol vysoký
Aj keď kampaň hovorí o skákaní do vody a plávaní, väčšina ľudí sa v sobotu do vody dostala opatrne z brehu. Niekto nechcel riskovať zranenie v plytkej vode. „Voda bola príjemná,“ zhodnotila Martina Paulíková zo združenia Slatinka.
Slatina má v Slatinke niekoľko hlbších miest, v ktorých sa dalo zaplávať si, no väčšinou bola hladina na plávanie veľmi nízka. A už vôbec sa na skákanie nedal využiť most. Je príliš vysoký a keby ani to odvážlivcom neprekážalo, odrádzala ich práve plytká voda. „Nechceli sme zbytočne riskovať, na akcii bolo aj dosť detí,“ dodala Paulíková. Z mosta sa nakoniec stala tribúna, odkiaľ ľudí vo vode povzbudzovali diváci.
Smernica
Okrem plávania v riekach sa v týchto dňoch po celej Európe uskutočňujú konzultácie k návrhom vodných plánov. Tie spracúva každý štát podľa Rámcovej smernice o vode, ktorá je základom spoločnej európskej vodnej politiky.
„Na Slovensku smernica platí od roku 2004, no zatiaľ sa uplatňovala iba formálne. Výsledkom je zhoršenie stavu viac ako štyridsiatich percent vodných útvarov za posledných šesť rokov a nedávne začatie formálneho konania Európskej komisie voči Slovensku za porušenie viacerých smerníc pri povoľovaní malých vodných elektrární na našich riekach,“ doplnila Paulíková.
FOTO: JÁN KROŠLÁK
