HRIŇOVÁ. Ešte stále je v meste veľa miest, do ktorých sa nedá dostať po riadne upravených chodníkoch. Ľudia musia preto využívať krajnice ciest, čo pri stále sa zvyšujúcej intenzite dopravy býva niekedy nebezpečné.
Chodníky sú jednou z priorít samosprávy a pred voľbami sa pravidelne objavovali vo volebných programoch niekoľkých hriňovských primátorov. Dopyt po nich bol veľký najmä posledných dvadsať rokov.
Dnes možno vidieť stavbárov najmä v časti Staré sídlisko. „Chodníky, ktoré teraz robíme, sú, samozrejme, určené pre všetkých chodcov, no najmä pre školopovinnú mládež v lokalite, kde celé desaťročia chýbali,“ povedal primátor Hriňovej Stanislav Horník.
Vetvu A – popri štátnej ceste, urobili ešte vlani. Išlo nielen o chodník v dĺžke 340 metrov, ale čoskoro pribudne aj verejné osvetlenie. V súčasnosti sa pracuje na vetve B – križovatka pri štátnej ceste – obchodík, rázcestie U Zdurnov, čo je asi 640 metrov a pripravuje sa aj vetva C – domov dôchodcov – základná škola, čo je vzdialenosť okolo 140 metrov.
Trinásť ponúk
V tomto roku pribudne v Hriňovej 780 metrov, dokopy s vlaňajškom 1120 metrov chodníkov. K tomu musíme pripočítať viac ako pol kilometra zrážkovej kanalizácie, tri autobusové zastávky, spevnené plochy parkovísk...
„Verejné obstarávanie sme urobili v priebehu roku 2014, dostali sme trinásť ponúk, niektoré aj od nadnárodných stavebných spoločností. Oproti projektantskému rozpočtu sme ušetrili viac ako 42 percent z pôvodnej sumy. Víťazom verejného obstarávania sa stala spoločnosť SVOMA z Lučenca s cenou 287 840 eur,“ doplnil podrobnosti financovania výstavby hriňovský primátor.
Financovanie si mesto zabezpečilo výhodným úverom z VÚB. Úver začne splácať ešte v tomto roku a splatený bude do ôsmich rokov.
Chodník na Jaseňovo
Trochu tvrdší oriešok je vybudovanie chodníka do časti Jaseňovo. Popri štátnej ceste by to, samozrejme, išlo, no aj pre laika je jasné, že takéto riešenie by bolo zrejme aj najdrahšie. Vysoký násyp cesty by stavbu predražil, mesto preto uvažuje aj o iných alternatívach.
„Prioritne potrebujeme naprojektovať chodník po pílu,“ vysvetlil Horník. Podľa neho by pokračovanie chodníka na Jaseňovo išlo po rovnobežnej ulici, ktorá sa bude budovať v rámci novej zóny určenej na individuálnu bytovú výstavbu oproti píle na opačnej strane štátnej cesty. Vznikne tak bezpečný koridor pre peších aj cyklistov mimo frekventovanej cesty. Mesto ale najprv musí pripraviť doplnok k územnoplánovacej dokumentácii. Táto výstavba nebude aktuálna tento alebo budúci rok, ale v nasledujúcom období.
Niektorí nesúhlasia
Hriňová sa nevzdáva ani zámeru vybudovať cyklotrasu poza Slatinu s pokračovaním po trase bývalej železničky až na Kriváň... Nie vždy to závisí iba od plánov mesta, svoje môžu povedať a väčšinou aj povedia vlastníci pozemkov.
Keď mesto potrebuje riešiť cesty alebo chodníky a vykupovať pozemky pod komunikáciami, je veľmi málo obyvateľov, ktorí ich bezodplatne prevedú na mesto. Pritom mesto uhrádza všetky náklady na geodetické zameranie, prípravu zmlúv, notárske poplatky a pod. „Dodnes pociťujeme problém chýbajúceho generálneho zákona, ktorý mal pomôcť mestám a obciam usporadúvať pozemky pod verejnými stavbami, teda na verejnoprospešný účel. Napriek tomu sa nám v miestnych častiach podarilo usporiadať kilometre miestnych komunikácií. Tieto komunity majú následne prednosť v harmonograme rekonštrukcií,“ skonštatoval Horník. Naproti tomu v Krivci, keď chcelo mesto položiť jednoduchý chodník pre peších z betónových dielcov širokých štyridsať centimetrov, niektorí vlastníci pozemkov nenašli dobrú vôľu.
„Nešlo ani tak o Hriňovčanov, ale obyvateľov okolitých obcí, ktorí vlastnia pozemky v tej lokalite,“ doplnil primátor Horník. Majitelia nesúhlasili s chodníkom, to, že niekto bude chodiť ďalšie roky zablatený až po uši, nie je predsa ich problém. Pozemky pritom nevyužívajú, sú zanedbané, no vlastnícke právo im dáva možnosť nesúhlasiť, tak nesúhlasia.
