ZVOLEN. Na prvý pohľad ide o spomienky, ktoré ostali natrvalo zapísané v hlave rozprávajúceho. Na prvý pohľad je niekedy všetko iné. Vôbec netuším, že hlboké jazvy z tej strašnej doby ostali aj na tele.
So Zvolenčankou Máriou Konôpkovou sa stretávame v jej dome. Zareagovala na našu výzvu a rozhodla sa porozprávať svoj príbeh z druhej svetovej. Tragický i šťastný zároveň.
S Nemcami sa prvýkrát stretla na konci Povstania v Podkriváni, kde žila so svojimi rodičmi.
Druháčka Mária odišla práve so spolužiakmi zo školy, keď ich dostihla nemecká kolóna. V škole im učiteľ oznámil, že na nejaký čas sa ruší vyučovanie. Deti sa tešili aj obávali zároveň. Ani ich prvá skúsenosť s okupačnými vojskami nebola najlepšia. Nákladiaky boli na celú cestu, deti sa pred nimi štverali na strmý zráz.
„Šmýkalo sa nám, mohli sme spadnúť pod kolesá, no oni sa len rehotali,“ spomína dôchodkyňa.
Rodný dom Márie bol nad traťou v kopci zvanom Brezovo. Oni a o dvesto - tristo metrov ďalej ešte Haškovci. Dnes už rodný domček na mieste nestojí, zostalo z neho možno iba pár skál.
„Nepamätám si na povstalecké boje, iba na to, ako v našom vŕšku boli slovenskí vojaci,“ hovorí Mária Konôpková, vtedy Ľuptáková. Keď prichádzali Nemci, vojaci ustúpili.
