S mimoriadne cennou bilanciou tri zlaté, jedna strieborná a jedna bronzová medaila sa zo svetového šampionátu juniorov a pretekárov do 23 rokov v brazílskom Foz do Iguacu vrátili uplynulý utorok domov slovenskí reprezentanti vo vodnom slalome. O trojnásobný zlatý zásah sa zaslúžili juniori Marko Mirgorodský v C1, Jakub Grigar v K1 a Michaela Haššová v K1 junioriek. Trojica zástupcov KTK Dukla Liptovský Mikuláš tak po viac ako 20 rokoch zopakovala unikátny zlatý hetrik Michala Martikána (C1), Pavla Hrica (K1) a Stanislavy Kováčovej (K1) na MSJ 1994 v americkom Wausau.
Kým medaily juniorov Grigara a Mirgoradského až takým prekvapením neboli, titul majsterky sveta v K1 junioriek, ktorý si vybojovala Michaela Haššová, bol veľkým úspechom aj pre realizačný tím 17-člennej slovenskej juniorskej výpravy na týchto MS. „Minulý rok som mala dosť smoliarsky. Preto som veľmi rada, že sa mi konečne podarilo zvíťaziť v mojom prvom životnom finále, do ktorého som postúpila na takejto významnej súťaži. Som nesmierne šťastná. Teší ma, že ziskom zlatej medaily som zúročila prípravu, ktorú som absolvovala v zahraničí pred týmto šampionátom v Brazílii,“ vyznala sa mladá talentovaná Zvolenčanka, ktorá v súčasnosti háji farby KTK Dukla Liptovský Mikuláš.
Zlatá cesta
Mladá talentová slalomárka, narodená 16. augusta 1998 vo Zvolene, sa začala na veľký šampionát cieľavedome pripravovať už v októbri minulého roka po úspešných nominačných pretekoch. Hoci s tréningom začala doma vo Zvolene, kde sa pripravuje väčšinu svojej kariéry, postupne vycestovala za lepšími podmienkami do Krakova, Dubaja, Prahy a aj Nemecka, pričom úspešne absolvovala aj niekoľko pretekov. „Príprava bola dlhá a náročná, no teraz viem, že aj kvalitná a prospešná,“ pochvaľovala si čerstvá svetová šampiónka.
V Brazílii sa jej svetová a najmä „zlatá cesta“ začala kvalifikačnou jazdou, v ktorej ju dva „ťuky“ nakoniec odsunuli na 6. miesto. „Bola som najrýchlejšia, no aby som bola prvá, moja jazda by musela byť čistá,“ pousmiala sa Miška, ktorá si už v semifinále dala väčší pozor a finálovú účasť si zabezpečila ako druhá najlepšia. V konkurencii desiatich najlepších pretekárok zo šesťdesiatich zúčastnených si tak právom robila zálusk aj na medailu.
Keď do cieľa svojej finálovej jazdy dorazila ako prvá, a na štarte už bola len Francúzska, mladá Slovenska už vedela, že jej sen sa splní. To však netušila, že realita bude ešte krajšia. „Francúzska bola pomalšia, takže som sa mohla začať tešiť zo zlata,“ poznamenala so skromným úsmevom Michaela, ktorej ako prvé gratulovali všetky súperky a celá slovenská reprezentácia. Ziskom zlata prekvapila. „Niečo neopísateľné sme prežívali aj my s maminou na Slovensku. Pri sledovaní jej jazdy, najmä keď prišla do cieľa, som začal tušiť, že to bude výborné. No a nakoniec som si aj poplakal,“ dodal Miškin otec Dušan, ktorý sa svojej dcére od malička venuje aj ako tréner.
Proste ju to baví
Aj Michaelin otec bol ako mládežník úspešným vodným slalomárom. Možno aj práve preto svoju dcéru v deviatich rokoch pritiahol k tomuto športu. A ten jej učaroval v podstate okamžite. „V lodi sa mi zapáčilo, a tak som začala trénovať čoraz viac. Ocino ma v tom podporoval, darilo sa mi aj na pretekoch, ale čo bolo najdôležitejšie, veľmi ma to bavilo,“ zaspomínal si na začiatky úspešný rodinný tandem, ktorý svojej záľube toho obetoval strašne veľa.
Novopečená majsterka sveta dokázala skĺbiť príjemné s užitočným a vodný slalom sa pre ňu stal doslova všetkým. Zaujímavé pritom je, že Miške sa darí náročný tréningový program skombinovať aj so školskými povinnosťami, a to naozaj perfektne. Študentka druhého ročníka Športového gymnázia v Banskej Bystrici sa totižto môže pochváliť prospechom, ktorý je ovenčený aj viacerými vyznameniami. „Školu beriem veľmi vážne a tiež ma baví. Mám síce individuálny študijný plán, no nič nepodceňujem. Naopak, k povinnostiam sa snažím pristupovať zodpovedne,“ prezradila mladá slečna, ktorej nechýba ani bežný mládežnícky život a nesťažuje sa ani na nedostatok priateľov. Tých má nakoniec dosť aj medzi pretekármi či dokonca súpermi.
„Miška nám robí radosť na vode, ale aj v škole. Až ju obdivujem a niekedy aj ľutujem, čo všetko musí zvládnuť. Ja som to napríklad nedokázal,“ usmial sa šťastný otec, ktorý so svojou dcérou, po nie práve najideálnejšom odchode so zvolenskej Slávie TU, pravidelne s ostatnými pretekármi Kajak klubu Zvolen trénuje najmä na Hrone. „Teší ma, že v ťažkých podmienkach sme to dotiahli tak ďaleko. Všetko zlé bolo na niečo dobré, pričom naša vďaka patrí viacerým ľuďom,“ dodal hrdý otec.
Olympijské sny
Kariéra mladej športovkyne je rozbehnutá naozaj veľmi slušne. Haššová však sníva svoje ďalšie sny, ktoré by opäť rada pretavila do reality. O jeden z nich dokonca zabojuje už čoskoro. Po úspešnom brazílskom šampionáte totižto aj mladých pretekárov čaká seriál nominačných súťaží pre reprezentačné tímy. A Michaela chce zabojovať o miesto v ženskej reprezentácii. „Pokúsim sa zabojovať o pozíciu aspoň tretej lode medzi ženami. Keďže Elena Kaliská má určité zdravotné problémy a na majstrovstvách Európy štartovať zrejme nebude, šanca tu rozhodne je. Bola by som veľmi rada, keby sa mi to aj podarilo,“ zdôraznila Miška, ktorá by svoju slávnejšiu rodáčku, dvojnásobnú olympijskú medailistku, mohla v budúcnosti minimálne napodobniť.
„Určite aj mňa láka štart na olympijských hrách, no všetko to chce svoj čas. Snívať reálne môžem o účasti na hrách v roku 2020 v Tokiu. Nasledujúce Rio de Janeiro je predsa len už dosť blízko, kvalifikovať sa tam v súčasnej konkurencii by bolo veľmi náročné. Mám svoje ciele a tých sa chcem držať,“ povedala čo-to o svojich olympijských ambíciách sympatická slečna, ktorá by rada medailu získala aj na juniorských majstrovstvách sveta v Krakove, kde už má nomináciu istú. Teda na kanáli, ktorý jej dopomohol dobre sa pripraviť aj na úspešný svetový šampionát.
