ZAJEŽOVÁ. Ústranie v tme nie je žiadna kobka v podzemí alebo jaskyňa. Je to odhlučnená miestnosť bez okien, v ktorej človek pobudne istú dobu bez svetla a vonkajších zvukov. Sám so sebou.
„Je to starobylá technika, ktorú používali napríklad aj starí kresťanskí púštni otcovia. Odišli do púšte alebo jaskyne, kde dlhé dni iba rozjímali. Poznáme to tiež z Indie alebo Tibetu,“ vysvetľuje princípy Juraj Hipš, riaditeľ Vzdelávacieho centra Zaježová. Ústranie v tme je súčasťou centra.
Zmena prichádza zvnútra
Záujemcovia majú iba posteľ, kreslo, toaletu a sprchu. Raz denne k nim príde sprievodca, ktorý im donesie stravu a zároveň sa s nimi rozpráva. Stále v tme.
Sprievodcom je Roman Miesler, ktorý túto metódu viackrát vyskúšal v Čechách. Vzdelávacie centrum Zaježová riadi Centrum environmentálnej a etickej výchovy Živica. Tá sa rozhodla poskytnúť priestor aj z toho dôvodu, že poslaním a vierou v Živici je, že skutočná zmena u človeka prichádza zvnútra.
Tým, že človek môže v tichu a tme rozjímať, ide o mnohokrát oveľa intenzívnejší zážitok, ako sú prednášky alebo čítanie letákov a kníh.
Týždeň až dva
Návštevníkom odporúčajú minimálne týždenný pobyt. Maximom sú dva. „Nie sú tam zavretí ako vo väzení, kedykoľvek môžu vyjsť von, no zatiaľ takto odišli len traja ľudia,“ vysvetľuje Juraj Hipš, riaditeľ Živice. Sám bol na rozpakoch, či práve na Slovensku bude o takúto službu záujem, dopyt je ale vysoký a termíny majú rezervované do marca 2016.
Štruktúra návštevníkov je rôzna. Od topmanažérov, cez novinárov, študentov aj dôchodcov. Nedá sa jednoznačne povedať, kto s akým zámerom prišiel. Chodia ľudia, ktorí sa cítia vyhorení, potrebujú sa zastaviť a povedať si, čo ďalej.
Návštevníkom odporúčajú, aby tam išli s nejakým jasným zámerom. Niektorí sú na duchovnej ceste a ďalší chcú na chvíľu vystúpiť zo stereotypu bežného života.
Mobily vnútri nie sú zakázané, nikoho pred vstupom neprehľadávajú. Ak si človek nechá mobil a bude ho používať, je to jeho slobodné rozhodnutie, no podľa šéfa Živice sa potom stráca zmysel.
Juraj Hipš sa do ústrania zatiaľ nedostal, zo Živice si to už vyskúšali štyria a s pozitívnymi odozvami. „Mám zásadný problém, čokoľvek robím v centre, cítim sa ako v robote, preto na takýto pobyt si musím vybrať iné miesto. Aj na rôznych kurzoch mi neraz odídu myšlienky. Pozriem sa na stenu a vidím, že sa nám niekde odlupuje omietka a budem to musieť opraviť,“ vysvetľuje. Nazýva to ťažký stav pripútanosti.
Na samote
Ústranie má v Zaježovej aj druhú podobu, pri ktorej človek nie je sám v tme, ale v malom domčeku na samote. Blízko prírody, ďaleko od všetkých ostatných.
Sem ľudia môžu prísť a budú iba sami so sebou, aj keď nie už v tme.
„Výsledok je ale podobný, viacerí hovorili, že ústranie v domčeku na samote je náročnejšie,“ dopĺňa Hipš. Je to preto, lebo prežívajú rôzne strachy z veľkého kontaktu s prírodou. Sú tam jelene, líšky, dokonca aj tma je tam večer iná, keď z okolia zaznievajú zvuky prírody. Skromné bývanie bez elektriny je najmä o kontakte s prírodou.
