SLIAČ. Letisko Sliač rozšírilo charterové lety o dve turistické destinácie. Uplynulé štyri roky smerovali do bulharského Burgasu a tureckej Antalye, počas tejto letnej sezóny poletia dovolenkári zo Sliača aj do Hurghady v Egypte a na grécky ostrov Kréta.
Prvý let je v pláne 2. mája, smer Hurghada.
Za uplynulé dva roky eviduje letisko viac ako tisíc príletov a odletov, z toho priemerne 75 letov je charterových. Ročne prepravilo zhruba 24-tisíc cestujúcich. V uplynulej charterovej sezóne vybavilo 20 387 cestujúcich.
„Kapacitne je letisko stavané na niekoľkonásobne vyšší počet letových pohybov a počtu cestujúcich, ale len pri navýšení počtu zamestnancov a úprave systému poskytovania leteckých navigačných služieb zo strany Ozbrojených síl SR,“ hovorí obchodno-ekonomický riaditeľ letiska Vladimír Sitarčík.
Vylúčená nie je ani pravidelná linka
Sliač má zmiešanú vojenskú prevádzku s civilnou a je jediným slovenským letiskom, kde aj civilnú dopravu riadia profesionálni vojaci.
História letiska siaha do medzivojnového obdobia. Počas Povstania, ešte pod názvom Letisko Tri duby, bolo najdôležitejším povstaleckým letiskom.
Pravidelnú civilnú leteckú prevádzku na ňom odštartovali v roku 1947.
V roku 1991 letisko splnilo podmienky pre udelenie štatútu medzinárodného letiska. Používať ho môžu takmer všetky typy lietadiel používané v civilnom letectve, jediná pravidelná linka však zo Sliača lietala len do Prahy (2003 – 2007).
Odvtedy sa vedenie letiska snažilo trasu obnoviť, skúšalo aj Viedeň. Zatiaľ márne. Sitarčík hovorí, že nič nie je stratené.
„Pravidelnú leteckú linku sa nepodarilo naplniť napriek snahe, ktorú vedenie letiska vynaložilo pri rokovaniach s leteckými spoločnosťami operujúcimi v regióne s potenciálom prevádzkovania pravidelnej linky s letiskom európskeho významu. Naďalej pokračujú rokovania s leteckou spoločnosťou, s ktorou sme podpísali memorandum o spolupráci o zavedení pravidelnej linky,“ komentuje.
Konkrétnejšie informácie zatiaľ poskytnúť nechce, odkazuje, „počkajte na koniec apríla“.
Utlmenie činnosti nepredpokladajú
Utlmenie činnosti, ktoré pre nižšie dotácie od ministerstva avizovali médiá pre niektoré regionálne letiská, vrátane Sliača, Sitarčík nepredpokladá.
„Vzhľadom na najnižšie náklady medzi slovenskými letiskami v prepočte na počet cestujúcich a množstvo prepraveného nákladu a vďaka zmiešanej prevádzke s vojakmi utlmenie neočakávame. Efektívnejší systém na zabezpečenie úloh pri obrane štátu – vzdušného priestoru - a zabezpečenie leteckej civilnej dopravy pre región stredného Slovenska nie je,“ hovorí.
Aktuálna výška poskytovanej dotácie podľa neho postačuje pre plnenie súčasných úloh letiskom Sliač.
Vlani dostal Sliač dotáciu 405-tisíc eur, rok predtým 609-tisíc.
