Milovník plnokrvného života by si tu svoj kult pestovať nemohol. No keď sa romanticky založená duša prehupne cez príkry kopec od sásanského katolíckeho chrámu na hranice chotára Bzovskej Lehôtky, má chuť zanôtiť si notoricky známy nápev o dedinke v údolí, najmä keď tu vzápätí objaví aj malé domčeky a možno kde-tu aj ružové obloky.
Ak súčasne hľadá oázu pokoja, potom je na tom akurátnom mieste. Zvlášť keď zistí, že tu končia všetky cesty a že tu niet ani len krčmy či obchodu. A ešte mu napadne, či Habera náhodou nezložil svoj dávny hit o tichu práve tu.
Ani si nedokážeme predstaviť, aké zdesenie – ba čo zdesenie, šok – tu musel pred piatimi rokmi vyvolať výbuch plynu, ktorý zdemoloval jeden z rodinných domov v blízkosti obecného úradu!
Nepátrali sme po tom, či starosta Bzovskej Lehôtky Martin Kubík (46) patrí k romantikom. V každom prípade je to lokálpatriot ako vyšitý. Na svoju obec, hoci nie je tunajším rodákom, nedá dopustiť a pretlak ticha považuje za jej pozitívum. A pokoj, to je vraj vôbec najväčšia devíza.
Nuž, to je akiste na diskusiu, ale demografický vývoj tejto jednej z miniatúrnych dedín regiónu mu dáva za pravdu. Čo je paradox, lebo zrušením osobnej železničnej dopravy je jej 137 obyvateľov takpovediac odrezaných od sveta.
Varia z vody, a predsa...
Martin Kubík, inak strojár, je starostom na pol úväzku. Pripomína však, že len finančne, lebo s robotou je to vraj tak ako vo veľkej obci.
Pritom rozpočet vo výške 32- až 34-tisíc eur je primeraný onomu číslu 137, rozlohe chotára (609 ha) a oprieť sa nemôže ani o podnikateľov, lebo ich tu jednoducho niet.
Ba jedna výnimka sa nájde, v areáli bývalého hospodárskeho dvora PD Dobrá Niva a ide o chov domácich zvierat. Veru málo, pramálo.
„Peniaze nám stačia akurát na bežný chod obce,“ netají starosta. “Na vývoz smetí a na to, aby sme svietili. Chvalabohu, plynofikáciu máme už dlhšie z krku, kým o kanalizácii sa uvažuje a pokiaľ ide o investície vôbec, realizujeme ich, pokiaľ uspejeme so žiadosťou o dotáciu.“
Faktom je, že tri roky dozadu do obce žiadna dotácia „nedorazila“, a tak niektoré nenáročné akcie financovali len z vlastných prostriedkov.
Okolo 4-tisíc ich stála rekonštrukcia zasadačky obecného úradu, ktorý sídli v budove spoločnej s kultúrnym domom, ktorého sálu chcú za 12- až 13-tisíc zasa zrenovovať tohto roku, pravda, ak na ministerstve financií uspejú so žiadosťou o dotáciu.
Mienia v nej zatepliť strop a vylepšiť celkový stav omietok a elektroinštalácie. Vôbec, obnova „kulturáku“, postaveného v roku 1957, beží už sedem rokov síce podľa projektu (najprv strecha, potom zatepľovanie a sociálne zariadenia), ale len podľa toho, či sú alebo nie sú peniaze.
Starosta Bzovskej Lehôtky Martin Kubík je lokálpatriot ako vyšitý. FOTO: (BEN)
Takto sa pred tromi rokmi podarilo skrášliť aj priestor pred obecným úradom, kde pribudol kruhový objazd a ubudol košatý smrek, ktorý svojou mohutnosťou spôsoboval viac škody než osohu. Jeho súčasťou sa má stať parkovisko a drobné parkové prvky obecného mobiliáru.
Obnovy sa prostredníctvom Nadácie SPP dočkali aj dve pôvodné studne, jedna z nich v intraviláne obce. A k najbližším investičným zámerom patrí prekrytie rigolu popri štátnej komunikácii, pretínajúcej obec. Čiže po troške, krok za krokom, zato systematicky k lepšiemu.
Vôbec, starostu i poslancov Jaroslava Ferianca, Juraja Jankoviča a Petra Soboňu teší, že Bzovská Lehôtka sa stáva príťažlivým miestom pre život. Kým ešte pred pár rokmi sa to tu hemžilo chalupármi, v súčasnosti je ich už len zopár, čoraz viac ľudí si zrekonštruované domy volí na trvalý pobyt. Preto tá priaznivá demografická krivka, čo nie je len zásluha vedenia obce.
Momentálne sú vo výstavbe dva nové rodinné domy a nemalo by zostať len pri nich, keďže lokalitu Pod vŕškom si jeden z investorov vyhliadol pre individuálnu bytovú výstavbu.
Studňa je hotová...
Budúci rok v znamení osláv
Každodenný život v tejto obci pod Polomou plynie určite pokojnejšie ako voda v meandroch koryta Krupinice, riečky, ktorá chotár pretína.
Ide naozaj o sviatok, ak ho naruší verejná pracovná či voľno-časová aktivita. Ako teraz, po Veľkej noci, keď sa chystá hasičský bál v spolupráci so susedmi zo Sásy, ktorý nadviaže na tradíciu maškarných plesov.
Neskôr príde na rad ešte koncert a divadelné predstavenie. Teda skromnejšia ponuka. Sily sa sústreďujú skôr na budúci rok, keď si Bzovskolehôtčania pripomenú 570. výročie prvej písomnej zmienky o obci (a vlastne aj 230 rokov od pomenovania Bzowska Lehota), pričom súčasťou trojdňových osláv bude aj stretnutie rodákov.
A keď sme už pri histórii, s akou víziou pre dlhší časový horizont starosta žije? A má vôbec nejakú? „Hm... Asi by nebolo na škodu, keby pribudlo zo desať – dvadsať domov a povedzme do sto obyvateľov, ale bol by som rád, keby dedina zostala oázou pokoja. Ostatne, to je aj jej mottom ako stabilizovaného osídlenia,“ ide s farbou von Martin Kubík.
Nuž, neznie to ako výzva pre tých, čo hemingwayovsky hľadajú to pravé miesto pod slnkom? Pridajme však malú výstrahu. Ak už budete v Bzovskej Lehôtke, nepýtajte sa na „buďoge“, aj keby ste boli erudovaným lingvistom. Tamojší by si to mohli zle vysvetliť.
Priestranstvo pred obecným úradom v čase, keď sa ešte rysovala jeho súčasná tvár.
