ZVOLEN. Tohtoročný jarmok pred Veľkou nocou bol už od začiatku iný. Do Zvolena sa tesne pred ním vrátila zima, prišlo aj menej predávajúcich a aj ľudí ochotných niečo kúpiť. Atmosféra viac pripomínala Vianoce, chýbali iba stromčeky a všadeprítomný Santa.
Sneh sa striedal s dažďom, do toho vietor... Apríl vytiahol svoje najtvrdšie zbrane.
Ľudia radšej sedeli doma
„Určite bude mať dnes každý stratu, ale s tým sa už nič nedá robiť,“ povedala nám v stredu mladá dievčina narýchlo baliaca svoje veci. Volala sa Lucia a na Veľkonočný jarmok na zvolenské námestie prišla predávať svoje výrobky - porcelánové šperky. Za dve hodiny státia na námestí nič nepredala, a preto sa radšej zbalila a odišla. Lucia sa vôbec nečudovala ľuďom, že ich jarmok nezaujímal a radšej sedeli niekde v teple.
Peniaze za miesto na mestskom úrade už zaplatila, takže jej jarmok tento rok vyrobil čistú stratu. Na otázku, či to predsa len neskúsi na druhý deň, odvetila bez rozmýšľania: „Nie, určite neprídem, iba ak by svietilo slniečko a nefúkal vietor. To by sa ale musel stať zázrak.“
V Detve zaplatila viac ako vo Zvolene
„Toto je hrozný čas. Taký tu na jarmoku ešte ani nebol,“ doplnila Veronika Kováčová a držala si stánok, aby jej ho nezobral vietor. Ako jedna z mála predávala výrobky s veľkonočnou tematikou. Za miesto zaplatila pätnásť eur, tak ako všetci remeselníci. „To nie je veľmi drahé. Platí sa aj viac. Minule ma rozčúlili v Detve, kde som za tri hodiny v nedeľu zaplatila dvadsať eur,“ dodala. Za tri hodiny pritom toho človek veľa nepredá, rýchlo môže skončiť aj so stratou. Na jarmoku v Lučenci ju stojí miesto 22 eur, tam má ale viac metrov štvorcových. Do Detvy preto už predávať nepôjde.
Vlani sa jej dobre predávalo aj na veľkonočnom jarmoku vo Zvolene. Bolo dosť ľudí, kupovali takmer všetko čo priniesla. „Dnes je všetko zle. Aj ľudia sú z toho počasia znechutení,“ vysvetlila pani Veronika, ktorá sa remeselnou výrobou a predajom živí už desať rokov.
V stredu sa iba sporadicky niekto zastavil pri jej stánku, väčšine stačil pohľad a pokračovali ďalej. Ostatní predávajúci na tom lepšie neboli. Dokonca ani stánky s medovinou okoloidúcich nelákali.
Má remeslo zlaté dno?
Korbáče a aj o iné výrobky súvisiace s Veľkou nocou predávala aj Katarína Bartkoviaková zo Zvolena. Na nezáujem okoloidúcich sa nesťažovala. „Len keby bol lepší čas,“ povedala a ukázala na zamračenú oblohu. Poletoval sneh, našťastie sa k jej výrobkom, ktoré boli z papiera, nedostal.
Pani Katarína sa naučila vyrábať papierové košíky asi pred dvoma rokmi. Postupne ju to tak chytilo, že sa z toho stal skutočný koníček, ktorým si môže aspoň niečo privyrobiť. Na ich výrobu používa recyklovaný papier. „S ním sa dá dobre pracovať, lepšie sa farbí ako novinový,“ doplnila. Tovar na jarmok vyrábala asi mesiac. Remeselná práca ju neživí a ani nebude. „Tu ľudia nie sú naučení platiť za takúto remeselnú výrobu,“ vysvetlila. Možno ešte tak v Bratislave alebo v zahraničí.
A potom, že remeslo má vraj zlaté dno. „Ručná práca, ktorú človek odvedie, je u nás nezaplatená. Teraz je to skôr živorenie,“ doplnila Veronika Kováčová. Ľudí viac ako inokedy zaujíma iba cena. A tou žiaden remeselník nemôže konkurovať lacnému dovozu z Ázie.
FOTO: MILAN SUJA
