Prírodovedec Anton Krištín sa chystá na Madagaskar. Vedúci oddelenia ekológie živočíchov zo zvolenského Ústavu ekológie lesa navštívi „Beňovského kráľovstvo“ s partiou kolegov.
ZVOLEN. V minulosti už Anton Krištín absolvoval podobné expedície do Austrálie, Mexika, Maroka a ďalších zaujímavých krajín. Žiadna turistika, cesty boli tvrdo pracovné, každá financovaná z konkrétneho projektu.
Výpravu na Madagaskar pripravili v spolupráci s univerzitami v nemeckom Hamburgu a madagaskarskom meste Antananarivo.
„Naplánovali sme si cestu južným a juhozápadným Madagaskarom. Celkovo asi štyritisíc kilometrov po aridných biotopoch a dažďových pralesoch,“ povedal Anton Krištín.
Skúmať budú územie medzi Indickým oceánom a pohorím Andringitra s najvyšším vrcholom Pic Boby (2658 m n. m). Podobná výška ako máme na Slovensku. Tým ale všetka podobnosť končí.
„Je to úplne iné, ide o štvrtý najväčší ostrov na svete s najvyšším stupňom endemizmu, to znamená živočíchov a rastlín, ktoré žijú len tam a nikde inde na svete. Sústredíme sa na dve hlavné skupiny organizmov – na rovnokrídly hmyz, teda kobylky, koníky, svrčky a vodný hmyz. Samozrejme, budeme sledovať aj niektoré skupiny rastlinstva a živočíšstva, o ktorých nemáme veľa poznatkov,“ vysvetlil Krištín v stručnosti ciele výpravy, ktorej dvaja členovia sú z pražského Národného múzea a šesť pochádza z pracovísk v Nitre, Banskej Bystrici a vo Zvolene.
Chudobná krajina
Osem ľudí bude mať k dispozícii dve autá, preto počítajú s dvoma šoférmi. Niežeby naši vedci nevedeli šoférovať, domáci vodič je predsa len väčšou istotou, že nájdu správnu cestu, poznajú svoje auto. „Mohli sme si prenajať auto aj bez šoféra, no je to riskantné, pretože na aute sa môže čokoľvek pokaziť a tam, kde ideme, neexistuje žiadna sieť autoservisov, ktoré by sme mohli využiť.
Z cestnej siete je len málo ciest spevnených a asfaltových a po období dažďov niektoré zmiznú úplne. Vedci sa navyše budú pohybovať aj mimo ciest, často sa budú musieť spoľahnúť iba na svoje nohy, GPS navigáciu, prípadne kompasy.
Madagaskar je krajinou, v ktorej najrýchlejšie miznú tropické dažďové lesy a prírodné biotopy, najčastejšie vypaľovaním a odlesňovaním. Na druhej strane je v krajine veľká chudoba, príjem ľudí je niekoľkonásobne nižší ako u nás.
S poznávaním živočíchov človek spoznáva aj celkové pomery v krajine. Dobre vedia, že musia mať dopredu dohodnutý každý krok, pretože pre domácich čas nehrá žiadnu rolu. Pre nich je dôležité vyjednať najlepšiu cenu za služby, za tovar.
Slovníky
Úradným jazykom v krajine je francúzština, no v dedinách sa hovorí malgašsky. Z expedície vedia francúzštinu iba dvaja, malgašsky nevie zaťať ani jeden. Spoliehajú sa preto na slovníky. Ani to nemusí byť jednoduché. „Keď si pozriete mená obcí, zistíte, že 90 percent z nich sa začína písmenom A. V miestnom jazyku však znejú úplne inak, Antananarivo je napríklad Tana,“ vysvetlil Krištín.
Na Madagaskar sa pripravoval celý rok, študoval všetky dostupné materiály, zvyky ľudí, vybavoval všetko, čo sa na diaľku vybaviť dalo. Aj letenku si kúpil dlho pred samotnou cestou. Cenu spiatočnej dostal výhodne za 1028 eur, dnes by zaplatil výrazne viac. Výpravu začínajú už tento týždeň 5. marca, kedy odlietajú z Viedne. Vrátia sa začiatkom apríla.
Každý objav je dôležitý
Na Madagaskare plánujú navštíviť aj tri jaskyne, v ktorých budú študovať slepé druhy živočíchov a netopiere. Tam bude problém zohnať sprievodcov. „Očakávame, že pri slepých druhoch koníkov či svrčkov, ktoré sú na Madagaskare veľmi biedne zmapované, môžeme objaviť nielen nové druhy, ale aj rody a čeľade. To si vyžaduje veľa porovnávacieho materiálu,“ doplnil vedec.
Každý novoobjavený druh dostane meno, to vyberá jeho objaviteľ. Meno ale nie je dôležité, každý takýto objav je v prvom rade prínosom pre naše poznanie.
Predpokladá sa, že počas ľudskej existencie vyhynuli tisíce živočíšnych druhov. Nevieme to presne, ani sa to nikdy nedozvieme, no možno práve v nich boli ukryté protilátky na rakovinu alebo iné choroby.
Len na porovnanie – u rovnokrídlych skupín hmyzu poznáme asi 26-tisíc druhov na svete. Vedci odhadujú, že neznámych môže byť aj ďalších štyritisíc.
Beňovského stopy
Slováci nezabudnú ani na Mórica Beňovského, ktorý bol krátky čas kráľom Madagaskaru, jedným cieľom výpravy je zmapovať aj stopy po Beňovskom.
„Chceme navštíviť oblasti, kde Beňovský pôsobil. Už teraz vieme, že v niektorých mestách sú po ňom pomenované ulice,“ vysvetlil vedec zo Zvolena.
Madagaskar je pre cudzinca bezpečnou krajinou, nežijú tam žiadne jedovaté živočíchy. Nebezpečenstvo číha iba v mori od žralokov, na suchej zemi občas malária a mor. A ľudia? Aj keď môžu zažiť prekvapenie, Madagaskar má aj v tomto smere dobrú povesť. No tak ako aj v minulosti, aj teraz si cestovatelia berú do svojej výbavy desiatky darčekov a tričiek, aby mali čo rozdávať.
