ZVOLEN. Rozprávanie mladej ženy je plné emócií. Chvíľami sa jej nedá vôbec hovoriť, aj keď sa snaží ovládať, oči jej zalievajú slzy. Z toho, čo sa stalo, je stále šokovaná.
Na nedeľňajšiu prechádzku nezabudne do konca života. Prišla pri nej o milovaného psíka. Zastrelil jej ho poľovník.
V rukách má fotografie a oznámenie o skutočnostiach nasvedčujúcich, že bol spáchaný trestný čin. Ešte v utorok ho podala na Okresnú prokuratúru vo Zvolene.
Na prechádzke
„V nedeľu podvečer som sa vracala z prechádzky. Išla som tak ako veľakrát predtým, po turistickej trase za priehradou v Môťovej,“ začína svoje rozprávanie Vilma. Na prechádzku zobrala oboch svojich psov weimarského stavača Fredyho a československého vlčiaka, ktorému dala meno Zbojník. Chvíľu išli po lúkach, chvíľu v lese, väčšinu cesty oba psy voľne okolo nej pobehovali.
„Neboli odo mňa ďalej ako tridsať metrov. Vždy som ich tak cvičila, aby ďalej ani neodbiehali,“ hovorí Vilma. Ako zdôraznila, na voľno boli preto, lebo oboch psov mala pod kontrolou.
Bolo už po piatej, keď išli naspäť. Práve vychádzali z lesa a vtom sa ozval výstrel. Celkom blízko. Zľakla sa, ako sa zľakne každý človek. Hneď potom počula zaskučanie. To zaskučal vlčiak Zbojník.
„Začala som kričať, aby nestrieľali, vôbec som nevedela, kto to môže byť,“ dodáva. Rozbehla sa ku krvácajúcemu psovi. Bol už mŕtvy. Neďaleko uvidela dvoch poľovníkov. Povedali jej, že psa zastrelili preto, lebo pytliačil na srnu. Zavolala políciu.
Vilma: Strieľali mojím smerom
Policajti prišli po viac ako pol hodine. Vypočuli si obe strany, niečo zapísali a odišli. Nevedela, o čom sa rozprávali s poľovníkmi, žiadnu ich výpoveď nevidela a do piatka si ju ani na políciu nepredvolali.
„Celé vyšetrovanie sa mi nepozdáva, pretože to berú ako priestupok proti majetku. Vôbec nikto neriešil, že oni strieľali mojím smerom a mohli ma zasiahnuť,“ dopĺňa. Aj preto sa spojila s právnikom, spoločne dali dokopy oznámenie, ktoré neskôr podala na prokuratúru.
Musí byť na vôdzke
Podľa poľovného hospodára Poľovníckeho združenia Habrovec Lukáša Miščíka konali poľovníci v zmysle zákona, pretože psy prenasledovali srnu.
„Je obdobie núdze, všade je veľa snehu a zver potrebuje pokoj. Dokonca ani naši členovia si svojich psov nepúšťajú v revíri na voľno,“ hovorí Lukáš Miščík. Podľa neho pes musí byť v poľovnom revíri na vôdzke, tak ako musí byť na vôdzke aj niekde v meste.
Zákon o poľovníctve zakazuje v poľovnom revíri voľný pohyb psa vo vzdialenosti väčšej ako 50 metrov od osoby, ktorá psa vedie. To sa nevzťahuje na služobné a ani poľovnícke psy.
Rovnaký zákon uvádza aj to, kedy môže člen poľovnej stráže usmrtiť v revíri voľne sa pohybujúceho psa. Pes musí byť viac ako 200 metrov od najbližšej pozemnej stavby. Nevzťahuje sa to na psa, ktorý má nasadený obojok alebo prsný postroj vo farbe výrazne odlišnej od farby jeho srsti.
Zatiaľ iba priestupok
„Akonáhle pes durí zver, je zákon na strane poľovníkov,“ uisťuje nás aj nemenovaný poľovník zo Zvolena. Napriek tomu by sám riešil situáciu inak.
„Možno by som v takomto prípade zvolil radšej varovný výstrel.“ Prechádzku s dvoma psami v lese považuje za nezodpovednosť majiteľky.
„V súčasnosti je prípad v štádiu objasňovania,“ povedala krajská policajná hovorkyňa Mária Faltániová. Polícia to podľa nej zatiaľ rieši ako priestupok proti majetku. Má na to tridsať dní, aby rozhodla, či ide o priestupok, alebo začne riešiť aj prípadný trestný čin.
