Utorok, 12. december, 2017 | Meniny má Otília
Pridajte si svoje mesto

Návrat o sedemdesiat rokov

Dvadsiaty piaty február 1945 si našu spomienku zaslúži.

Pamätník na bombradovanie tunela stojí na železničnej stanici v Kriváni.(Zdroj: MILAN SUJA)

DETVA. Pokúsili sme sa vrátiť v čase o sedemdesiat rokov. Vybrali sme si jeden februárový deň, pretože zasiahol do života rodín nielen v našom regióne, no aj v Rumunsku či Nemecku. Poďte s nami von, je ešte chladno, no obloha sa vyjasnila. Čo poviete, ideálny čas na lietanie.

Je dvadsiaty piaty február 1945. Frontová línia sa zasekla niekde vo Zvolenskej kotline. Dôležitým miestom pre zabezpečenie postupujúcich vojsk je tunel v Kriváni. To vedeli ustupujúci Nemci a s ich typickou dôslednosťou sa postarali o to, aby sa cezeň vlak len tak skoro nedostal.

Od desiateho februára bol tunel v rukách budúcich víťazov vojny, stovky ľudí pracovali na odstraňovaní škôd, čo neušlo pozornosti nemeckých prieskumných lietadiel. Prácu sa im rozhodli trochu skomplikovať. Bombardovanie si pri tuneli 25. februára vyžiadalo deväť mŕtvych. Okrem nich dve ženy zahynuli v blízkom dome.

Vzdušný súboj

Aktivita Nemcov neušla pozornosti rumunskej letky, ktorá v tej dobe bola dislokovaná na letisku pri Lučenci. Okrem iných aj dva Messerschmitty BF 109, ktoré pilotovali Constantin Cantacuzino a Traian Darjan, išli do vzduchu.

focke_490_r210.jpg

Nemecká stíhačka Focke Wulf 190. FOTO: WIKIPEDIA

Bol to práve skúsený Cantacuzino, kto zostrelil nad Vígľašom jeden Focke Wulf 190. Ten dopadol pri obci Zvolenská Slatina, pilot Hermann Heim zahynul.

Počas preletu nad miestom tragédie nemeckého pilota sa rumunskí piloti dostali do stretu so stíhacou ochranou bombardérov. Útok ich dokonale zaskočil, nezmohli sa na protiakciu a oboch zostrelili. Oba stroje dopadli blízko seba severozápadne od Detvy. Darjan zahynul, Cantacuzino úspešne opustil stroj na padáku. Iné zdroje uvádzajú, že sa mu podarilo núdzovo pristáť.

V ďalších bojoch boli západne od Zvolenskej Slatiny poškodené stroje ďalších dvoch rumunských letcov, ktorí sa zachránili útekom. Rumun Nicoara ešte poškodil nemecké lietadlo, ktoré následne havarovalo.

O lietadle nemeckého pilota Hermanna Heima sme písali asi pred siedmimi rokmi. Jeho Focke Wulf 190 objavili nad Zvolenskou Slatinou a traktorom vytiahli zo zeme lesní robotníci. Guľomet neskôr jednému nadšencovi zbraní spôsobil poriadne problémy so zákonom.

Nohy mu museli odrezať

Lietadlo Traiana Darjana dopadlo do blízkosti miest, kde dnes stoja Podpolianske strojárne.

O Darjanovi nám porozprával Ľubomír Fekiač z Detvy. Zaujíma ho história a o lietadle havarovanom za PPS-kou mu hovoril starý otec pred nejakými dvadsiatimi rokmi. „Ja som si len všetko overoval a hľadal ďalšie informácie hlavne na diskusných fórach. Prekladali mi tam napríklad zápisky rumunského lekára, ktorý musel odrezať Darjanovi nohy od kolien, aby ho dostali z havarovaného lietadla. To sa mi potvrdilo z rozprávania človeka, ktorý spomínal, že v lietadle boli krvavé kapce aj s nohami. Nedávno mi iní vraveli, že v potoku umývali pilotovo zablatené kolenné jabĺčko v domnienke, že sú to vreckové hodinky,“ spomína na svoje pátranie Ľubomír Fekiač.

Podarilo sa mu tiež zistiť, že po Darjanovi je v Rumunsku pomenovaná škola aj športový aeroklub v Dezmire pri Kluži. Vo svojom rodnom kraji má niekoľko pomníkov, u nás žiaden. A to by chcel zmeniť.

„Bunkre a osamelé hroby iných vojakov tu u nás v chotári zarastajú trávou, ani si nespomenieme, že sme dnes mohli inak žiť, keby tisícky takých faganov ako bol aj Traian Darjan nenahnali do vojny,“ vysvetľuje Fekiač.

Rumunské knieža

Vzdušná bitka v našom regióne bola pre mnohých medzníkom.

Na konci vojny bol štyridsaťročný Constantin Cantacuzino najlepším rumunským pilotom. Na východnom fronte mal viac ako štyridsať zostrelov, po otočení Rumunska bojoval proti svojim bývalým spojencom. Taká už vojna býva. Lietadlo Hermanna Heima bolo jeho posledným zostrelom. Údajne ich mal celkovo na svojom konte 54, podľa iných zdrojov o pätnásť viac.

Cantacuzino bol skutočná elita, pochádzal z rumunskej šľachty a po tom, ako moc v krajine prevzali komunisti, ušiel aj s manželkou do Francúzska.

Pred vojnou bol všestranným športovcom, v mladosti ho zaujal motoristický šport, venoval sa akrobatickému lietaniu a hral hokej. V roku 1933 bol kapitánom rumunskej hokejovej reprezentácie na majstrovstvách sveta.

Z vojnového denníka

Ďalšie letecké eso sa do bitky zapojilo na nemeckej strane. Iróniou osudu je tiež, že Darjan bol poslednou obeťou z rumunských pilotov vo vojne a zabil ho jeho vlastný učiteľ a inštruktor Helmut Lipfert, ktorý ho, ešte keď bolo Rumunsko spojencom Nemecka, naučil lietať.

Lipfert s 203 víťazstvami patril k najlepším nemeckým pilotom. Jeho spomienky vyšli po vojne v knihe Vojnový denník Helmuta Lipferta (aj v češtine), v ktorom spomína aj na bitku z 25. februára 1945.

Začala sa asi o druhej popoludní. „Nepriateľ letel tesne pod mrakmi, keď som sa k nemu priblížil. Každý z nás strieľal, ako najlepšie vedel. Aj napriek tomu, že mi opäť strieľal iba jeden guľomet, dokázal som jedného zasiahnuť. Potom dymiaci stroj zmizol v oblakoch,“ spomína Lipfert na začiatok súboja. Na krídlach nepriateľa si všimol rumunské znaky. Povedal si, ešte to by chýbalo, aby to boli tí piloti, ktorých učil v Tiraspoli základnému stíhaciemu umeniu.

Boj prebiehal ďalej, Lipfertovi sa podarilo získať prevahu a prenasledoval zasiahnuté lietadlo ďaleko za nepriateľskú líniu. Netušil, že prenasleduje svojho žiaka. Skúsený inštruktor popisuje svoje sklamanie, že nedošlo ku skutočnému vzdušnému súboju, od svojich bývalých žiakov by čakal viac.

Druhý Rumun sa oddelil od svojho zasiahnutého druha, no na pomoc mu neprišiel.

„Stále som pozorne sledoval situáciu pod sebou a pálil na Messerschmitt letiaci predo mnou. Z poškodeného trupu sa valil dym, nakoniec lietadlo narazilo na nízky pahorok. Horieť nezačalo,“ dodáva Lipfert.

Počasie sa začalo zhoršovať, pri návrate zistil, že mu nefunguje kompas. Zvolen našiel iba náhodou. Mesto mu pomohlo zorientovať sa a vrátiť na letisko v Piešťanoch, z ktorého predtým vyštartoval.

Mali život pred sebou

Podľa Ľubomíra Fekiača nie je pre nás osud Traiana Darjana ničím výnimočným. Padlo tu veľa rumunských aj sovietskych vojakov. „Mňa zaujalo, koľko rôznych verzií sa tu rozprávalo a v podstate nikto o tom nič nevie,“ vysvetľuje nám svoj záujem o 25. február.

Rumun Darjan mal 24 rokov, rovnako starý bol aj nemecký pilot Heim. Mali život pred sebou. Dnes si možno myslíme, že je lepšie na všetko zabudnúť, no naozaj je to tak?

„Kto z Ukrajincov si pred rokom vedel predstaviť, čo dnes zažívajú na vlastnej koži? Nikto neverí, že to príde k nám, ale na vojnu nemysleli ani tí vojačikovia, čo ležia 70 rokov pekne sústredení na cintoríne vo Zvolene. Nebyť vojny, dnes by mohli zomierať na starobu,“ dodáva Ľubomír Fekiač.

hroby_490.jpg

Prícestné hroby pripomínajú iné obete z 25. februára 1945. FOTO: ĽUBOMÍR FEKIAČ


  1. V meste pribudlo ďalších osem kamier 181
  2. Zrazili sa dve autá, výsledkom sú štyria zranení Foto 143
  3. Symboly Podpoľania končia aj za veľkou mlákou 117
  4. Železnice menia oddnes grafikon 103
  5. Peniaze z Rytierskej zabíjačky pomôžu hradu Foto 74
  6. Kvalifikácia Zimného turnaja LIMFU 71
  7. Repiská štvrtý raz po sebe majsterkou Slovenska: Tu sú jej prvé slová 71
  8. Polícia hľadá týchto ľudí 64
  9. V priamom súboji o druhé miesto Zvolen zdolal Košice (plus HLASY po zápase) 57
  10. Svoj luxusný smartfón už nenašiel 54

Najčítanejšie správy

Zvolen

V meste pribudlo ďalších osem kamier

Na systém dostali dotáciu z rezortu vnútra.

Zrazili sa dve autá, výsledkom sú štyria zranení

Vodič prešiel do protismeru. Po nehode nafúkal.

Symboly Podpoľania končia aj za veľkou mlákou

Prícestné kríže vyrába umelec ako miniatúry.

Železnice menia oddnes grafikon

Nový cestovný poriadok priniesol niekoľko zmien.

Peniaze z Rytierskej zabíjačky pomôžu hradu

Najťažšie prasa vážilo 256 kilogramov.

Blízke regióny

Záchranári očakávajú ďalší nápor vetra

Stredisko Jasná je bez elektriky a padajú tam stromy. Problémy mali aj v Liptovskej Lúžnej.

Turisti uviazli v krajne nepriaznivom počasí na Kráľovej holi

Počas cesty nahor vypovedal ratrak, v ohrození sa ocitli aj záchranári.

Do Korytnice vypravili vlak po štyroch desaťročiach

Po viac ako štyridsiatich rokoch vypravili motorový vlak z ružomberskej hlavnej stanice na trať vedúcu do Korytnice. Ružomberskí nadšenci by boli radi, keby historický vláčik jazdil po trati pravidelne.

Razenie tunela Čebrať chcú obnoviť vo februári

Práce sa naplno rozbehnú až po tom, ako diaľničiari ukončia proces posúdenia vplyvov novej trasy tunela na životné prostredie.

V Brezne chcú žiť bez chémie a konzervantov. Vybudovali vlastnú mliekareň

O mliečne výrobky v Brezne nebude núdza. Poľnohospodárske družstvo Ďumbier okrem pestovania obilnín a chovania dojníc rozbehlo prevádzku mliekarne, kde výrobu masla a tvarohu plánuje postupne rozšíriť o ďalšie produkty zdravej výživy.

Všetky správy

Raši: Pre EEI nie som župan. Treba s ňou skončiť

Z ničoho sa urobila megakauza, sťažoval sa košický primátor.

O čo naozaj ide Georgeovi Sorosovi

Mýty, fikcia a fakty. Čo sa všetko spája so známym finančníkom.

V New Yorku došlo k pokusu o teroristický útok

Výbuch bomby nikoho nezabil, len zranil štyroch ľudí.

Doteraz sme nedávali ani jeden kameň, reagujú v Smere na Ficov výrok

Ak nám niekto bude nadávať do červených kmérov, budeme ho žalovať, vysvetľuje poslanec Dušan Jarjabek, ako pochopil svojho straníckeho šéfa.