PLIEŠOVCE. Ak povieme, že naši rodičia a starí rodičia vyrastali ešte v prostredí, v ktorom nasávali hudobno-spevnú kultúru vedno s materským mliekom, vystavujeme tým vysvedčenie aj dnešnej situácii tohto fenoménu nehmotnej ľudovej kultúry. Našťastie, tak ako v mnohých iných prípadoch, ani v tomto nemožno zovšeobecňovať.
Potvrdením je príklad z Pliešoviec, kde majú s predlžovaním života ľudovým piesňam, hudbe či tancu bohaté skúsenosti.
Ako Javorinka krstila svoje prvé CD
Koncert, ktorý sa v týchto dňoch odohral v tamojšom kultúrnom stánku pri príležitosti krstu nového cédečka Detskej ľudovej hudby Javorinka z Pliešoviec, niesol všetky atribúty rýdzeho vzťahu k miestnym tradíciám a folklóru.
Toto teleso vzniklo v novembri 2011 z iniciatívy zvolenského učiteľa a cimbalistu Michala Budinského a vytvorili ho žiaci SZUŠ Quo Vadis v Pliešovciach.
Budinský citlivo podchytil ich záujem i záujem blízkeho okolia, ktorý folklórom doslova žije a po počiatočných peripetiách vyformoval spoločne s organizačným vedúcim Ľubomírom Lánim a za pomoci obce i rodičov životaschopný ansámbl.
Taký, že po troch rokoch si mohol „dovoliť“ uviesť do života svoje cédečko, tematicky zamerané na lokalitu, ktorá je, mimochodom, špecifická tým, že kým jej kroj má bližšie k Hontu, ľudová pieseň zasa k Podpoľaniu.
„Chceli sme jednoducho dosiahnuť, aby vynikla rázovitosť tohto územia,“ podotýka Budinský.
Prvé CD Javorinky vyšlo v náklade tisíc kusov. Akože inak, krstilo sa vodou z tamojšieho rybníka, keď do úlohy krstného otca sa štylizoval starosta Štefan Sýkora (v popredí prvý sprava), inak autor myšlienky nahrať toto cédečko. „Křoví“ mu zabezpečoval populárny Temperament Cimbal Orchestra zo Zvolena. FOTO: (BEN)
Ďalšou zaujímavosťou je, že so svojimi zverencami oživil aj takmer neznáme a atypické pesničky z dedín, ktoré kedysi vysídlili pri vytváraní vojenského výcvikového priestoru Lešť.
„Aká je práca s touto omladinou? Vždy hovorím, že je to o vzťahu. Ak jej ho ponúkate s láskou, ona vám ho vráti mierou vrchovatou. Prekypuje veľkou chuťou a odozvou. Považujem sa za šťastlivca, že som svojho času prišiel do Pliešoviec, lebo je radosť s nimi pracovať,“ dodáva Budinský.
Aby nevravel anonymne, tu sú ich mená: Anna Parobková, Mária Cútová, Lukáš Hanák, Lucia Ostrolucká, Šimon Peter Cút, Martin Ondriska, Matej Ján Ostrolucký a Simona Lániová.
Pliešovce v projekte digitalizácie
Ešte pred krstom cédečka bola spoločenská sála v Pliešovciach miestom realizácie zaujímavého projektu, úzko súvisiaceho s tamojším folklórom.
Banskobystrické Múzeum SNP sa práve tu rozhodlo pustiť do projektu digitalizácie ľudových tancov, s čím je spojený aj spev a hudba. Pri ľudovej pesničke sa kládol dôraz práve na typickú pliešovskú, ktorú si nôtia vari v každej domácnosti, ako sú Od Javoria či Nad Pliešovci.
„Nás si vytypovali najmä z toho dôvodu, že tento región pomedzia Hontu a Podpoľania sa pomerne zriedkavo vyskytuje na multimediálnych nosičoch. Nešlo len o našu folklórnu skupinu Rozmarín, mohli sme osloviť kohokoľvek z obce, kto si pamätá, ako sa voľakedy tancovalo a čo sa spievalo. Všetko podľa kategórií – najstaršej, strednej i mladšej. Bolo to zaujímavé a myslím, že to bude aj pekné a hodnotné,“ priblížila pozadie projektu jedna z organizátoriek koncertu Detskej ľudovej hudby Javorinka Dana Cútová, pričom mala na mysli najmä uchovanie tradícií pre budúce generácie.
Nielen tento región, ale všetky, ktoré múzeum spracovalo, si záujemcovia budú môcť vyhľadať na webe.
Folklór zachraňujú a vracajú potomkom
Že sa tradičnej pesničke, tancu a hudbe v obci darí, netají ani Dana Cútová, ktorej rodina je učebnicovým príkladom toho, ako si odkaz predkov vzali k srdcu viacerí zanietenci.
Cútová, široko-ďaleko známa ako speváčka Rozmarínu i Javorinky, okrem toho kultúrna referentka v obci, odhaľuje svoj vzťah k piesni takto: „Spievam čokoľvek. Keď je pekná pesnička, nezáleží, z akého je regiónu. Isteže, ten náš mi je najbližší, keďže pochádzam z Klokoča. Spievam od mala a snažila som sa k tomu viesť aj svoje deti.“
Dana Cútová, široko-ďaleko známa ako speváčka Rozmarínu i Javorinky.
Zo spomínaných zanietencov si osobitnú zmienku zasluhuje dlhoročná vedúca Rozmarínu Anna Ďurčová. Práve od nej, Cútovej a vôbec od starších nositeľov tradície preberá štafetu omladina z Javorinky, v čom ju všemožne podporuje vedenie samosprávy na čele so starostom Štefanom Sýkorom.
Nečudo, že všetci v centre Podjavoria sa už tešia na domácu májovú prehliadku folklórnych skupín, kde Rozmarín, ktorý sa na nej musí uviesť tým, čo ešte nikde neprezentoval, chýbať nebude.
V duchu premisy, že dedinská folklórna skupina - ako vraví naša popredná folkloristka a etnografka Eva Krekovičová - tým, že zachraňuje zanikajúce prejavy folklóru, vracia ho v umeleckej podobe na scénu jeho pôvodným majiteľom a ich potomkom.
Autor: ben
