Pondelok, 18. jún, 2018 | Meniny má Vratislav

O výskume na Dolnom hrade vychádza obsiahla monografia

Vežu tento rok celú stavebne zastabilizujeme, hovorí šéf archeológického výskumu Ján Beljak.

Pri stavebnej konzervácii veže.(Zdroj: JÁN BELJAK)

Zvolen má ďalšiu monografiu. Zameraná je výlučne na Pustý hrad; konkrétne na výsledky výskumu na Dolnom hrade, ktorý sa na ňom deje nepretržite od roku 2009. Za ten čas archeológovia odkryli, preskúmali a zakonzervovali obytnú vežu, ktorej hrozilo zrútenie.

Publikáciu, ktorá má viac ako 350 strán, pokrstia v druhej polovici februára. Prinesie informácie o histórii, archeológii, ale aj flóre a faune hradného kopca. O zaujímavostiach aj tajomstvách, ktoré Dolný hrad postupne vydáva, hovoríme s jedným z autorov a vedúcim archeologického výskumu JÁNOM BELJAKOM zo Slovenskej akadémie vied v Nitre.

V uplynulej sezóne ste jednoznačne datovali začiatok výstavby obytnej veže do prvých desaťročí 13. storočia a jej zánik do prvých desaťročí 14. storočia. Pred časom ste povedali, že je stredoeurópskym unikátom a má tu len málo analógií. Stále to platí?

- Áno, na území historického Uhorska môžeme zvolenskú kráľovskú rezidenciu porovnať len s niekoľkými obytnými vežami. Svojimi mimoriadnymi rozmermi 19,9 krát 19,9 metra predstavuje odozvu klasických donjonov francúzskych hradov, ako napríklad Loches, Montbazon a Chauvigny. Ich stavitelia pochádzali zo západnej Európy a pre stredoeurópsky región sú takéto rozsiahle veže atypické.

Budeme niekedy s určitosťou poznať meno kráľa, ktorý dal Pustý hrad postaviť?

- Počas rokov 1176 – 1193, keď panoval Belo III., otec Ondreja II., vznikla zrejme veža na najvyššom bode na Hornom hrade. Vežu na Dolnom hrade dal pravdepodobne postaviť uhorský kráľ Ondrej II., ktorý panoval v rokoch 1205 až 1235. Jeho syn Belo IV. dal po tatárskom vpáde postaviť opevnenie na Dolnom aj Hornom hrade. Uhorským kráľom bol v rokoch 1235 – 1270.

Z písomných prameňov vieme, že Belo IV. vydával vo Zvolene dcéru. Do úvahy v tom čase prichádza predovšetkým hrad Zvolen - dnešný Pustý hrad, ktorý bol v 13. storočí najobľúbenejším sídlom kráľov Uhorska na území dnešného Slovenska.

Archeologický výskum ste z hornej časti hradu, kde sa začal v roku 1992, presunuli pred šiestimi rokmi na Dolný hrad, predovšetkým kvôli záchrane juhovýchodného nárožia mohutnej obytnej veže, ale aj kvôli jej kompletnej sanácii. V akom štádiu sú práce na veži?

- Tento rok plánujeme zakonzervovať západnú stenu veže, potom už bude celá stavebne stabilizovaná. Turisti budú môcť vojsť dovnútra bez obáv, že na nich spadne kameň a pozrieť si jej obrovský interiér, ktorý sme výskumom odkryli. Po výskume sme odkryté plochy zasypali preosiatou zeminou v hrúbke 30 – 50 centimetrov.

Pod ňu je uložená geotextília, ktorá ochraňuje stredoveké maltové podlahy pred poškodením. Vlani sme tiež vyriešili odvedenie dažďovej vody od južnej, severnej a východnej steny. Tento rok bude jedna časť výskumu zameraná na odvedenie vody od západnej steny veže.

Vlani ste natrafili na Dolnom hrade aj na prameň. Je v ňom pitná voda?

- Narazili sme na prameň a na ňom sme postavili asi meter vysokú konštrukciu. Vlaňajšia sezóna bola za posledné desaťročia najdaždivejšia, čo nám dosť komplikovalo práce, no na druhej strane nám za hodinu natieklo z prameňa okolo 100 litrov vody. To nám bohato stačilo a nemuseli sme chodiť po úžitkovú vodu autom. Či je pitná, zatiaľ nevieme. Na jar ju chceme dať na analýzu.

phpfm_r2823.jpg
Obytná veža je už spod nánosov zeme v celej svojej kráse vystavená na obdiv turistov.

Z nádvoria je dnes zatrávnená čistina, všetky stromy z neho zmizli. Prečo?

- O to sa postarala príroda. Jeho podobu zmenili dve víchrice počas vlaňajšej jari, konkrétne na Bielu Sobotu a na Žofiu, keď vyvrátilo niekoľko desiatok asi 150-ročných dubov. Našťastie tam vtedy nikto nebol, takže sa nikomu nič nestalo. Lesníci ich promptne odstránili, čím nám umožnili uskutočniť sezónu.

Akú časť nádvoria ste doteraz preskúmali?

- Asi tretinu. Celý Dolný hrad má zhruba 7000 metrov štvorcových, my máme preskúmaných asi 2500, vrátane obytnej veže. Je to vďaka usilovnosti študentov a žiadateľov o zamestnanie, ktorí tu odviedli kus dobrej práce.

Na čo sa okrem sanácie západnej steny veže na Dolnom hrade plánujete sústrediť v nadchádzajúcej sezóne?

- Chceme pokračovať s archeologickým výskumom pri západnej a severnej línii opevnenia a na nádvorí. Pripravujeme tiež projekt na sanáciu hlavnej vstupnej brány a zrekonštruovať chceme aj západnú líniu opevnenia medzi bránou a vežou a spojovací múr pri veži.

Vašou tohtoročnou prioritou je aj cisterna na dažďovú vodu na Hornom hrade. Jej záchrana je finančne náročná, máte už na ňu peniaze?

- Máme schválený projekt na jej výskum, tiež na jej sanáciu a na sanáciu priľahlého paláca. Na sanáciu západnej steny veže i na výskum cisterny žiadame s Mestom Zvolen grant ministerstvo kultúry z programu Obnovme si svoj dom. Na sanáciu Horného hradu mesto žiada peniaze z regionálneho operačného programu. Ak ich získa, zastreší sa cisterna, palác i jeho prístavba, aby sa proces ich deštrukcie zastavil, a zrekonštruujú sa ich múry.

Pripravujete tiež projekt na sanáciu murív obvodového opevnenia a ďalších objektov Horného hradu. S akou maltou aktuálne pracujete na Dolnom hrade?

- Z odležaného vápna. Vápennú použili aj pri výstavbe hradu v stredoveku. Je trvácnejšia a lepšie dýcha. Začiatkom 90. rokov sa preferovala cementová malta, no ukázalo sa, že to nie je dobrá cesta. Vápenná sa podobá pôvodnej malte farbou aj textúrou, takže pôsobí prirodzene. Archeologický výskum priniesol veľké množstvo pôvodného stavebného materiálu a hneď od začiatku sme triedili kameň.

Za šesť uplynulých rokov sme z veže vykopali viac ako 1100 kubíkov kameňa, pri sanácii veže sme z neho zatiaľ použili okolo 150 kubíkov. Postupne by sme ho chceli zužitkovať všetok, projekt pripravujeme aj na rekonštrukciu zvyšku Dolného hradu. Chceme, aby tu návštevník videl čo najviac a hrad bol pre neho atraktívny. Postupnosť prác však závisí od financií. Potrebujeme získať peniaze na kvalitnú sanáciu, aby sme čo najvernejšie dodržali vzhľad a štruktúru pôvodného muriva z 13. storočia.

Počas sezóny ste na hrade každý deň. Aká je jeho návštevnosť? Prichádzajú aj zahraniční turisti?

- Návštevnosť zahraničných turistov rastie, odhadom tvoria 5 – 10 percent všetkých návštevníkov. Prichádzajú hlavne z okolitých štátov, teda Česi, Poliaci a Maďari, a zo západnej Európy, najviac z anglicky hovoriacich krajín, tiež Nemci, Holanďania či Škandinávci. Keď je pekné počasie s krásnymi výhľadmi, za deň príde na hrad okolo 500 ľudí. Čo je odmena za dlhoročné úsilie a podporu Mesta Zvolen.

Tento rok chceme na hrade upraviť a doplniť informačný systém o nové výsledky výskumu na hrade a zaujímavé miesta v jeho okolí.

Dobrovoľnícke brigády

Prvá bude už koncom marca

Nadchádzajúcej sezóne budú predchádzať dobrovoľnícke brigády, úvodná sa uskutoční už 28. marca.

Ďalšie dve budú 23. mája a 13. júna. Posledná, spojená s prácami na zazimovanie hradu, 17. októbra.

Ak máte záujem byť pri záchrane tejto historickej pamiatky, informácie o brigádach nájdete včas na stránke www.pustyhrad.com.

(moj)

Na spracúvanie osobných údajov sa vzťahujú Zásady ochrany osobných údajov a Pravidlá používania cookies. Pred zadaním e-mailovej adresy sa, prosím, dôkladne oboznámte s týmito dokumentmi.


Inzercia - Tlačové správy


  1. Čerešne dozreli: Aj po zmenách na hypotekárnom trhu chutia!
  2. Edite sa podarilo schudnúť 30 kilogramov vďaka 3D Chili
  3. Anketa: Čo je pre Slovákov dôležité pri nákupoch?
  4. Úspešní Slováci radia: Presadiť sa dá vždy, snívať nestačí
  5. Váš otec má dnes sviatok. Máme pre vás tip na darček
  6. Mesto ukryté v jordánskych skalách. Spoznajte Petru
  7. Koľko stojí zdravé bývanie? Lacná rekonštrukcia môže vyjsť draho
  8. Tento týždeň je Deň otcov. 5 skvelých nápadov na darčeky
  9. Od výplaty k výplate? Ale kdeže, sporíme s 2% úrokom
  10. Arca Brokerage House s výrazným nárastom aktív pod správou
  1. Intenzívne sa rozvíjajúca spolupráca s čínskymi univerzitami
  2. Šariš obliekol svoje pivá do unikátneho šatu
  3. Chcete zažiť skvelú dovolenku 2018? Na toto netreba zabudnúť!
  4. Events you should not miss during your visit in Bratislava
  5. Modernizácia rozvodov tepla v Medzeve, Slavošovciach a Plešivci
  6. Úspešní Slováci radia: Presadiť sa dá vždy, snívať nestačí
  7. Čerešne dozreli: Aj po zmenách na hypotekárnom trhu chutia!
  8. Anketa: Čo je pre Slovákov dôležité pri nákupoch?
  9. Edite sa podarilo schudnúť 30 kilogramov vďaka 3D Chili
  10. Váš otec má dnes sviatok. Máme pre vás tip na darček
  1. Tento týždeň je Deň otcov. 5 skvelých nápadov na darčeky 49 253
  2. Úspešní Slováci radia: Presadiť sa dá vždy, snívať nestačí 21 144
  3. Koľko stojí zdravé bývanie? Lacná rekonštrukcia môže vyjsť draho 16 162
  4. Mesto ukryté v jordánskych skalách. Spoznajte Petru 16 022
  5. Váš otec má dnes sviatok. Máme pre vás tip na darček 10 747
  6. Nepodceňujte bolesť chrbta, môže ísť o zápalové ochorenie 8 080
  7. Od výplaty k výplate? Ale kdeže, sporíme s 2% úrokom 6 571
  8. Máte nad 40? Skontrolujte si, či je Vaše srdce skutočne zdravé 6 211
  9. Anketa: Čo je pre Slovákov dôležité pri nákupoch? 5 165
  10. Ostrov Ischia sa stáva top európskou letnou destináciou 5 006

Hlavné správy z MY Zvolen

Kriváň rozvoňali tradičné špeciality Podpoľania

Na fučke, žihľavovej polievke či bravčovom mäse s kôprovou kapustou si mohli pochutnať návštevníci siedmeho ročníka Tradičnej chute Podpoľania.

V Sliači odhalili „spisovateľské“ lavičky

Nemohli ste si nájsť lepšieho krstného otca, zavtipkoval pri krste Ľubomír Feldek.

Záverečné kolá: Z našich tímov bodovali len Pliešovce a Kováčová

Futbalové trávniky v regióne sa v sezóne 2017/2018 otvorili pre fanúšikov posledný raz. Tu sú výsledky zápasov od tretej po piatu ligu.

V Bzovíku otvorili jednu z najväčších mliečnych fariem v strednej Európe

Investícia do farmy dosiahne takmer sedem miliónov eur.

Predstavujeme osobnosti regiónu

Luboš Jombík: Hovorieva sa, že kdekoľvek pôjdeš, seba nájdeš

Čo o ňom ešte neviete: Organizačný vedúci folklórneho súboru Hont z Krupiny.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Po odchode maturantov ostalo na gymnáziu v Revúcej len 19 žiakov

Do nového školského roka nie je zapísaný ani jeden žiak.

Doprava na Kysuciach kolabuje, železničnú zastávku však nepostavia

Presun cestujúcich do vlakov by mohol odľahčiť dopravu na frekventovanej ceste I/11.

Vybrali SME



Už ste čítali?