KORYTÁRKY. Prvé informácie o pálenici ľudí v okolí nahnevali. „Mysleli si, že tu bude nejaký veľký liehovar a po ceste budú chodiť kamióny,“ hovorí Štefan Kovár. Začiatkom decembra otvoril prvú pestovateľskú pálenicu v okrese Detva. Prvú v tomto období, v minulosti už nejaké v regióne určite fungovali.
Nebolo to jednoduché. Keď sa zo Stupavy presťahoval do Korytárok a zrekonštruoval si domček, dostal nápad urobiť v dome aj pálenicu. Spolu s domom získal aj veľký sad a jeho produkciu chcel nejako využiť.
Samozrejme, že pálenicu nerobil len pre seba, ale aj pre ľudí z okolia. Finančné náklady sa vyšplhali pomerne vysoko, kedy začne zarábať, na to ani nemyslí. To by vraj musel žiť aspoň sto rokov. Keďže má v súčasnosti šesťdesiat, návratnosť má vypočítanú na štyridsať rokov. Návratnosť ho ale netrápi. Samozrejme, že bude rád, ak sa pálenie rozbehne, no zarábať bude zrejme až ďalšia generácia. „Určite nechcem stráviť starobu pri kotloch v pálenici,“ povzdychne si Štefan.
Na to, aby mohol niekto v pálenici pracovať, musí prejsť školením. Keby majiteľa pálenice niekto neškolený pri pálení zaskočil čo i len na pár hodín riskuje, že príde o licenciu. Pálenica, to sú predsa tlakové nádoby, kde je bezpečnosť na prvom mieste. Aj tá najmenšia pálenica musí spĺňať rovnaké podmienky ako aj obrovský liehovar.
Ani pri pálení nesmie byť v miestnosti nikto iný, iba vyškolený pracovník. Zákazník má vyhradenú oddychovú miestnosť, s veľkým oknom do pálenice.
Plomby
„Z hľadiska ohrozenia zdravia je táto pálenica stopercentne bezpečná,“ vysvetľuje pán Štefan. Metyl sa odparuje pri 78 stupňoch, takže prvé dva litre alkoholu idú do odkalovača. Dva litre pri sto litroch kvasu.
Prvýkrát sa varí kvas v dvestolitrovom kotle, potom sa prepaľuje ešte raz v menšom kotlíku. Potom všetko skončí v hrubom valci uprostred miestnosti, odkiaľ si už alkohol napustí do prinesených fliaš majiteľ kvasu.
Systém je uzavretý, nikto nemôže do neho vstúpiť, pretože každá nádoba má svoju plombu. Celkovo je ich v pálenici 74. Plomby vylučujú zneužitie pálenice a oklamanie zdaňovania. Koľko alkoholu pretečie trubkami, zapíše meradlo a podľa toho sa platí spotrebná daň. Tú platí každý, aj majiteľ pálenice, keď si páli pre seba.
Jeden nespokojný
Vlaňajší rok páleniu neprial. Bolo málo slnka, a preto ovocie obsahuje menej cukru. Preto aj tečie menej pálenky. Väčšina zákazníkov bola doteraz spokojná, jeden odišiel sklamaný.
„Kvas mal zle uložený, zvetral a zoctovatel mu,“ dodáva Kovár. Z vlastnej skúsenosti vie, že najlepšie je kvas hermeticky uzavrieť a nechať unikať kysličník uhoľnatý iba cez hadičku ponorenú do fľaše. Tak dobre vidí, kedy kvasenie skončí. Kvas zo slivky dokáže vydržať aj rok alebo dva, naopak, hruška je citlivejšia. Tá potrebuje podporu kvasenia. Ostatné ovocie sa dopĺňa trochou cukru, dáva sa kilo na sto litrov kvasu.
Na Morave je v každej dedine
„Prebytky ovocia sa obyčajne znehodnotili, občas si to možno niekto vypálil načierno. Keď chcel legálne, musel to odviesť do Čerína alebo Divína,“ hovorí starosta Korytárok Ľubomír Straka. Je presvedčený, že už čoskoro bude pálenica slúžiť nielen pre Korytárky, ale aj pre celý región.
„My ako Mikroregión Podpoľanie spolupracujeme s Mikroregiónom Poodří na Morave. Tam podobné pálenice fungujú takmer v každej dedine. Ľudia si na to zvykli, v páleniciach majú zapísané poradovníky,“ dopĺňa Straka.
Auto so súdkom
Popri pálení sa Štefan Kovár venuje aj práci s drevom. Vyrába drevené darčekové kazety na fľašky, aj oveľa zložitejšie drevené autíčka so súdkom na korbe. Ako darček je to naozaj výborný nápad. Každé auto má iné rozmery, každé je originálom. Podľa toho, ako drevo vychádza. Iba súdky si kupuje. „Je to taká moja zábava,“ vysvetľuje. Potom vyberá z poličky štamperlík a napúšťa zo súdka pol pohárika.
„Toto je čistý kalvados, zo súdka získal zlatistú farbu a aj chuť. Pripomína to whisky,“ dodáva na vysvetlenie a posúva mi pohárik k nosu, aby som sa sám presvedčil, že hovorí pravdu. Súhlasne prikývnem a naprázdno pregĺgam.
„Ja by som vám aj nalial, no máte auto,“ upozorňuje ma s úsmevom majiteľ pálenice.
