HRIŇOVÁ. Keď nemáte auto, sadnete do autobusu či vlaku a odveziete sa do práce či na návštevu k rodine alebo priateľom. Samozrejmosť, o ktorej veľmi nepremýšľate. A ani obce či mestá sa väčšinou touto otázkou nemusia zaoberať za predpokladu, že na autobusový spoj, v ktorom sa veziete, nemusia doplácať prepravcovi.
Nahradenie tradičných autobusov
Sedem miest Banskobystrického kraja dopláca za stratu vznikajúcu na linkách s vnútroobecnou obsluhou. „Vnútroobecné linky sa začínajú aj končia v chotári toho istého mesta,“ vysvetľuje primátor Hriňovej Stanislav Horník. Práve on nám prvýkrát predstavil myšlienku nahradenia tradičných autobusov na vnútroobecných linkách vlastnými mikrobusmi.
V kraji to platí pre Hriňovú, Detvu, Krupinu, Banskú Štiavnicu, Novú Baňu, Brezno a Revúcu. Posledné dve samosprávy tento problém nemusia vnímať nejako intenzívne (Brezno má vybudovanú vlastnú MHD majetkovo prepojenú so SAD Zvolen, Revúca dopláca len 200 eur mesačne).
„Ostatné samosprávy by podľa môjho názoru privítali jednorazový príspevok na vybudovanie vlastného systému miestnej dopravy od VÚC, prípadne od štátu,“ zamýšľa sa Horník.
Mestá nad 50-tisíc obyvateľov dostávajú príspevok na MHD cez zvýšený koeficient v podielových daniach. Menšie, ale napriek tomu rozľahlé samosprávy, nedostávajú žiadny príspevok od štátu.
Podpolianska doprava
V súčasnosti dotknuté mestá musia platiť dve tretiny z vykázanej straty autobusového prepravcu na linkách s vnútroobecnou obsluhou. Zvyšnú tretinu platí samosprávny kraj.
„Mesto Hriňová prispieva na tieto spoje 35-tisíc eur ročne,“ dodáva Horník. Podľa neho by za tieto peniaze bolo možné vybudovať systém „Podpolianskej autobusovej dopravy“ spolu s mestom Detva, kedy by podpolianske lazy mohli obslúžiť menšie, úspornejšie a praktickejšie autobusy.
„Prospelo by to do istej miery aj zamestnanosti. Toto nové riešenie by vedelo ušetriť značné prostriedky pre VÚC. Tu si viem predstaviť účinnú pomoc od štátu,“ vysvetľuje hriňovský primátor. Tento praktický systém si všimol v španielskej Galícii počas odbornej stáže ešte v roku 1999.
Detva nechce vyššie náklady
Detva má v rozpočte na tento účel vyčlenených 57-tisíc eur, každoročne dopláca okolo 60-tisíc eur. Záleží na počte cestujúcich. Čím je ich viac, tým je doplatok nižší. Koľko cestujúcich SAD-ka prepraví, oznamuje mestu. Každý mesiac posiela výkaz.
„Keď sa ukáže, že bude výhodnejšie mať takúto vlastnú dopravu, tak sa, samozrejme, do tohto zapojíme,“ dopĺňa svojho kolegu primátor Detvy Ján Šufliarský. Na to, aby bol systém rentabilný, potrebuje minimálne rovnakú platbu od samosprávneho kraja, ako je v súčasnosti. Ak budú náklady mesta nižšie ako je súčasný príspevok, nemá prečo Detva nesúhlasiť.
Aj Šufliarský vidí východisko najmä v spolupráci s Hriňovou. Obe mestá majú výhodu susedných chotárov, dva minibusy z detvianskej a dva z hriňovskej strany by dokázali „obslúžiť“ dochádzku do škôl aj do zamestnania. Vytvorením okruhov liniek by bolo možné obslúžiť aj trasy, po ktorých linky SAD nepremávajú, niektorých žiakov by mikrobusy mohli voziť priamo pred dom.
Kraj by mohol pomôcť s nákupom
Obaja primátori pôsobia aj v krajskom zastupiteľstve a vidia viac do financovania dopravy.
„Napriek tomu, že BBSK vyprodukuje voči SAD Zvolen a SAD Lučenec ročne nedoplatok vo výške približne 6,5 milióna eur, aj v minulom roku ostali voľné prostriedky rezervného fondu, ktoré by bolo možné poskytnúť dotknutým samosprávam na tento účel, ako jednorazový príspevok na nákup (hoci aj zánovných, úspornejších) minibusov,“ hovorí Horník. Viacerí krajskí poslanci by podľa Horníka boli naklonení tento návrh podporiť.
Dotknuté mestá by následne súhlasili s neobjednaním spojov na linkách s vnútroobecnou obsluhou u monopolného prepravcu. SAD Zvolen by vykázal každý mesiac nižšiu stratu a aj BBSK by začal znižovať dlh voči prepravcovi. „Pripomínam, že spoje na prímestských linkách boli, naopak, doposiaľ rentabilné, stratu nevykazovali, spoje boli plne obsadené, aj keď vo viacerých prípadoch to pokazili bezplatné vlaky,“ dodáva hriňovský primátor. Je presvedčený, že keby sa táto myšlienka ujala a prípadne by bolo možné na tento účel čerpať prostriedky z eurofondov, určite by stálo za úvahu zapojiť do projektu celý podpoliansky región.
