Bikiny fitneska Michaela Brutenic je v trénerskom tíme MOZOLANI FIT BODY 2015

Slovenská reprezentantka v bikiny fitness Michaela Brutenič bude jedným z členov trénerského tímu v 9. ročníku jedinečnej celoslovenskej súťaže v chudnutí MOZOLANI FIT BODY 2015.

Ona je dobrým príkladom toho, že sa dá vyhrať vojna s tukmi, veď za 18 mesiacov schudla 30 kg. Keby niekto v marci 2012 povedal, vtedy pri svojej výške 162 cm vážila až 77 kg, získa v októbri 2014 bronzovú medailu v bikiny fitness na IFBB majstrovstvách sveta žien, asi by ho na hranici 'upálili' za kacírstvo.

So 77 kg bola Miška neatraktívnou bacuľkou. Nadbytočné kila sa jej prilepili na postavu počas tehotenstva, ale priberala na hmotnosti aj po pôrode, ktorý absolvovala 19. 11. 2011. Ktovie, ako by to s ňou skončilo, keby v marci 2012 nevyhlásila vojnu tukom. „Rozhodla som sa s tým niečo robiť. Začala som cvičiť pod vedeným svojho manžela. Boli to kruhové tréningy, cvičila som s ľahšími záťažami, ale ešte to nebolo systematické cvičenie. To nastalo od januára 2013, keď som sa už cítila lepšie, veď som vážila 58 kg a to bol dosť veľký rozdiel v porovnaní s tými 77 kg. Schudla som, spevnila sa mi postava, vyzerala som viac sexi. Ďalším zlomom v mojom napredovaní bol máj 2013, keď ma pod svoje krídla zobral tréner Rudolf Kopčok. Ten mi vypracoval tréningový plán, stanovil jedálniček a pod jeho vedením som absolvovala skutočné fitness tréningy,“ poznamenala Michaela Brutenič, ktorá v júli 2013 vážila už iba 51 kg.

Progres tejto húževnatej športovkyne je obdivuhodný. Nielenže za 18 mesiacov schudla dych vyrážajúcich 30 kg, ale ona dokonca začala porážať aj tie bikiny fitnesky, ktoré predtým mohla iba obdivovať. Určite ešte na súťažných pódiách nepovedala posledné slovo, lebo má veľký potenciál. V septembri 2013, vtedy vážila 47 kg, sa odhodlala ísť na svoju prvú súťaž v bikiny fitness, bola to nominačná súťaž na MS pod názvom Fitness Cup a hoci to tam nedopadlo podľa jej predstáv, skončila posledná, nezlomilo ju to a o necelé dva mesiace neskôr sa už radovala zo svojho prvého víťazstva v bikiny fitness na Tatranskom pohári v Poprade. V roku 2014 rúbala už vysoko. Túžila získať nejakú cennú medailu a už na jar bola k tomu dosť blízko. Tri štvrté miesta – na majstrovstvách Slovenska v Nitre, na Mozolani Classic 4 v Žiline a na IFBB majstrovstvách Európy v Santa Susanne – ju utvrdili v tom, že musí na sebe ešte viac 'makať'. Po M-SR zmenila trénera, oslovila Norberta Zajaca a aj vďaka nemu urobila určité pokroky. Že to v jarnej sezóne nestačilo na cenný kov, to je už iná pesnička.

Jesennú sezónu 2014 si Miška môže dať do vienka. Tentoraz ju pripravoval vlastný manžel, čo občas spôsobovalo iskrenie, ale napokon obaja dokázali oddeliť prácu vo fitku od domácich vecí. „Spočiatku to bolo náročné. Keď sme sa pohádali vo fitku, tak to potom doma bolo trochu ostré, ale potom sme si povedali, buď ho budem poslúchať, lebo on vie, čo robí alebo si budem hľadať iného trénera. Keď som videla, akú mal snahu mi pomôcť, tak som si povedala, že to zvládnem. Teraz to už berieme profesionálne. Keď sa na mňa pozerá vo fitku a kontroluje formu, keď povie, že toto je zlé, tak ma berie ako športovca a nie ako svoju manželku. Vo fitku je to môj tréner a doma môj manžel. Som mu veľmi vďačná, naďalej ma bude trénovať. Bronzová medaila z MS patrí stopercentne jemu, lebo bez neho by som to nedokázala.“

Meniť životný štýl, stravovacie návyky a vlastné pohodlie je zložitý proces, ktorý sa neudeje bez určitej obety. Miška dokázala prekonať všetky prekážky aj preto, že sa nikdy nevzdáva. „Keď niečo chcem, tak idem aj cez mŕtvoly. Všetko je to o hlave. Nič nie je nedosiahnuteľné. Som bojovník a bežec na dlhé trate. V roku 2015 budem tvrdo trénovať, aby moja forma bola ešte lepšia.“ A čo by odkázala dievčatám a ženám, ktoré majú kilá navyše, vždy si nájdu tisíc výhovoriek a váhajú nad účasťou v jedinečnej súťaži v chudnutí MOZOLANI FIT BODY 2015. „Ani jeden človek, poviem to škaredo, tučný či obézny, sa necíti dobre. Nehovoriac o zdravotnej stránke. Treba si stanoviť cieľ a dobrovoľne, nie z donútenia ísť za ním. Odopierať si jedlo je jednou z najťažších vecí, lebo keď neukojíme chute nášho mozgu, robí si s nami čo chce, sme nervózni. Bez sebazaprenia a pevnej vôle sa sotva dá dosiahnuť nejaký progres, ale ak nepoľavíte, potom ten výsledok stojí za to a už sa nebudete báť pozrieť do zrkadla. Keď počujete od ľudí z vášho okolia: Pekne si schudla, ako dobre vyzeráš, to je na nezaplatenie, to poteší každú ženu. Keď som to dokázala ja, dokážete to aj vy. Držím vám palce!“, podotkla Michaela Brutenič.