Kto tu ostane, keď dobrí odídu

Milý Ježiško.

Píšem Ti, pretože telefón na Teba nemám. Vlastne ani adresu, na ktorú pošlem tento list, som zatiaľ nikde nenašla.

Minule som list pre Teba dala mame, dúfam, že si ho dostal.

Pre istotu sa spýtam nášho pána farára, on by predsa mal mať Tvoju adresu, keď cez neho nám môže Boh odpustiť naše hriechy. A keď to vie vybaviť s Bohom, tak určite aj k Tebe občas posiela nejakú poštu.

Minule nám hovoril, aby sme sa modlili za uzdravenie našich príbuzných. Modlili sme sa, no nestačilo to. Dedko aj tak zomrel. Veľmi som sa na pána farára za to hnevala.

Po svete chodí veľa zlých ľudí a Boh zoberie z tohto sveta dobrého človeka. To predsa nie je spravodlivé. Keď to takto pôjde ďalej, ostanú tu iba tí zlí.

Čo bude so svetom, keď v škole budú zlí učitelia?

Ako sa budeme mať, keď zlí budú aj naši rodičia, pretože na nich budú zlí zasa iní ľudia v ich zamestnaniach?

Zlí budú policajti na ulici, ktorí by nám mali pomáhať, zlí budú vojaci, ktorí by nás mali chrániť pre votrelcami čakajúcimi za našimi hranicami.

Mama mi povedala, že Boh mal s dedkom iné plány, a preto ho povolal k sebe. A že dedkovi je najlepšie tam, kde je teraz.

Mne sa to nezdá, veď dedko vždy hovorieval, že je najšťastnejší so mnou.

Preto píšem Tebe, Ježiško. Skús sa prihovoriť u Boha, aby sa s tými dobrými ľuďmi až tak veľmi neponáhľal. My ich tu potrebujeme.

Radšej si zober... Ale nie, to by bol dlhý zoznam.

P.S. A tú bábiku, o ktorej som ti písala naposledy, už nechcem. Nakoniec mi ju kúpila starká. Dokonca som si k nej mohla vybrať aj šaty. Starká mi poradila, aké sa jej hodia najlepšie.

Prepáč, ale to by sa mi s Tebou asi nedalo.

Autor: J.J. LIMA