Ako vznikol N-Sport ?
- Prvá myšlienka založiť občianske združenie ma spolu s Radoslavom Šebíkom, ako dvoch nadšencov, napadla v roku 1999. Naším zámerom bolo pomáhať neolympijským a netradičným športom na Slovensku, ako boli hokejbal, skateboard, floorbal, jazda na kolieskových korčuliach, lezenie na horolezeckej stene či bikros, ktoré získavali aj čoraz väčšiu popularitu u mladých. Už vtedy sme spracovali štúdiu a podali návrh mestským poslancom na vybudovanie mestského areálu netradičných športov. Žiaľ, naša iniciatíva bola nepochopená a zamietnutá.
Prerazili ste v hokejbale.
- V roku 1999 bol N-Sport oslovený Slovenskou hokejbalovou úniou, aby vo Zvolene organizačne zabezpečil svetový šampionát seniorov a európsky juniorov U20. Keďže podujatia boli zorganizované na profesionálnej úrovni, zámer propagácie netradičných športov sa nám podaril.
Ako, kde a kedy ste sa zamerali na hokejbal?
- Vstúpili sme do hokejbalového klubu vtedajšieho extraligového DAX Zvolen. Názov klubu sa síce viackrát menil, no stále to bolo o športe. Hokejbalisti N-Sportu, alebo Algatour či Weronu, sa v extralige pravidelne umiestňovali do 7. miesta.
Postupne ste začali pracovať aj s mládežou. Nevyhnutný krok?
- V roku 2003 bolo založené Centrum talentovanej mládeže. Vo Zvolene sa začalo s mládežou trénovať systematicky, pod mojím vedením strediska, kde sa začala aj moja trénerská kariéra.
Nenastala v tej dobe kríza zvolenského seniorského hokejbalu?
- Nepovedal by som, že kríza, ale prišlo na generačnú výmenu. Starší hráči s extraligovým hokejbalom skončili, a mladí z Centra talentovanej mládeže na úroveň seniorskej extraligy ešte nedorástli.
Hoci Zvolen z extraligy vypadol, neskôr sa do nej vrátil.
- Extraliga do Zvolena patrila. Potom, ako som sa ujal trénerského a manažérskeho žezla, skĺbil som do jedného tímu skúsených hráčov a mladých nadšencov. Výsledkom bol postup N-Sportu v roku 2007 do extraligy. Do súťažného kolotoča sme pritom nastúpili s ôsmimi juniormi a dvomi dorastencami, pričom naším cieľom bolo nevypadnúť a nabrať čo najviac skúsenosti. Podarilo sa.
Je sa aj čím chváliť?
- Systematická práca sa prejavila vo výsledkoch. Najväčším úspechom mládežníckeho hokejbalu bol zisk juniorského titulu majstra Slovenska v roku 2007 a zisk bronzových medailí v roku 2008 v kategórií U 20. Dorast sa umiestnil dvakrát na 4. mieste. Samozrejme, tešil nás aj fakt, že mnohí hráči sa presadili aj do reprezentácií, a bolo ich naozaj dosť.
N – Sport bol úspešný aj v organizovaní významných podujatí.
- Okrem spomínaného svetového šampionátu seniorov a európskeho juniorského z roku 1999, vďaka ktorým nastal vo Zvolene hokejbalový boom, sme v roku 2008 úspešne zorganizovali aj MS žiakov U16 a MS dorastu U18. Podarila sa nám ohromná propagácia športu, ale aj mesta, ktorú dokonca výrazne ohodnotila aj medzinárodná hokejbalová federácia ISBHF. A nakoniec aj naše mesto, pretože N-Sport sa stal laureátom Ceny primátora mesta Zvolen za rok 2008.
Prišli však aj problémy. Aké?
- Mesto Zvolen predalo bývalú športovú halu RATES istej podnikateľskej firme, ktorá mala halu zrekonštruovať a využívať na športové účely. N-Sport v nej mal prenajaté priestory na šatne. Po roku však nový majiteľ halu zatvoril, odstavil od vody, elektriky a nepustil nikoho užívať jej priestory. Zrazu sme tak nespĺňali platné extraligové smernice, preto sme do extraligových súťaží nemohli prihlásiť žiadne kategórie.
Našlo sa napokon nejaké vhodné riešenie?
- Najskôr sme začali spolupracovať so Žiarom nad Hronom, neskôr s Banskou Bystricou. Išlo však o veľmi náročné riešenia, ktoré sa navyše čoraz viac komplikovali, takže dlhodobo sme sa tam či tam udržať nedokázali. Žiaľ, na Slovensku je to s financovaním športu zložité. A nie všetkým ide o podstatnú vec. Mrzí nás to stále, pretože ako som sa už vyjadril, hokejbal do Zvolena patrí, no a ten zas do extraligovej súťaže.
Aj preto sa N – Sport zameral aj na florbal?
- Tento oddiel sme zakladali spolu s Mirom Michálekom, Petrom Jablonským a Ľubom Ihradským, pričom z 3. ligy sme sa postupne vypracovali na celoslovenskú úroveň. Keďže sme ale nemali vhodné priestory, pôsobiť sme museli v dedinke Badín, alebo v Detve. Bolo to však komplikované hlavne čo sa týkalo dochádzky. A tak seniori odišli do Banskej Bystrice a mládež zostala vo Zvolene, kde sa jej venuje Ľubomír Ihradský. Vo Zvolene jednoznačne chýba väčšia hala, ktorá by pokryla športové, ale aj spoločenské podujatia.
Prečo vlastne N-Sport zo športom končí?
- Od mesta sme nechceli len brať, ale čosi mu aj dať. Venovali sme sa športu, podporovali mladých, organizovali medzinárodne podujatia, robili dobrovoľnú činnosť a prezentovali mesto v zahraničí. Keďže sme ale nenachádzali patričnú odozvu z druhej strany, skôr naopak, cítili sme, že sa nám niekto snaží podkopávať nohy, rozhodli sme sa zvážiť svoje účinkovanie a nakoniec činnosť zastaviť... Ak má byť N - Sport na príťaž, tak radšej od toho ideme preč.
Ako teda vy osobne vnímate zvolenský šport čo sa týka jeho najbližšej budúcnosti?
- Šport na Slovensku, ale aj v našom meste stratil filozofiu športu. Mesto zaspalo, uteká mu vlak, politika predbieha zdravý rozum a občan tohoto mesta je zaujímavý len pred voľbami. V športe sa udomácnila korupcia, podvody, nespravodlivosť, závisť, pravda od fanúšika sa ťažko počúva a kritika neprijíma. Neschopní s peniazmi majú zelenú a ovplyvňujú ľudí v kluboch. Dobré výsledky nemajú hodnotu, talent nahradili peniaze, trénerské vedomosti a schopnosti rodičia neakceptujú. Niektorí tréneri zaspali na vavrínoch a uspokojujú sa s tlakom vedenia klubov. Schopných vyhadzujú z klubov, alebo im hádžu polená pod nohy. Rušia sa telocvične, neinvestuje sa do športových zariadení, šport sa robí len a len pre biznis, deti stratili chuť na šport, nemajú motiváciu. Pohyb nahradili počítačové hry, na čo sa nečinne prizerajú aj mnohí rodičia. Rozmáha sa takzvaná shopingová turistika a kráľovná športov, atletika, sa vo Zvolene stala žobráčkou. Tak čo si asi o tom mám myslieť?
