DETVA. Dvojica poľovníkov z Podpoľania nie sú žiadni začiatočníci. S flintou
na pleci už po lese nachodili desiatky kilometrov. O poľovnej zveri, a aj tej nepoľovnej, vedia takmer všetko. Rozhodne ju stretávajú častejšie ako odborníci z kancelárií. Pavol Krajči a Boris Vilhan sú členmi poľovného združenia Kaľamárka.
Poľovné združenie Kaľamárka v Detve funguje už osemdesiat rokov a má rozlohu takmer štyri a pol tisíca hektára. Túto rozlohu má na svojich listoch vlastníctva až šesťtisíc vlastníkov. Z toho má štát okolo päťsto hektárov a Lesy SR asi dvestopäťdesiat hektárov. V tom je Kaľamárka špecifická, ide o revír najmä na pozemkoch súkromných vlastníkov.
Práve v tomto období sa poľovníci zaoberajú novými nájomnými zmluvami, tie staré platili desať rokov. Už teraz je jasné, že nový nájom ich bude stáť viac. Veľké množstvo vlastníkov znamená väčšie komplikácie pri rokovaniach o budúcej podobe nájomnej zmluvy. „Možno áno, no na druhej strane, keby to bolo v rukách štátu, tak tu možno máme poľovné združenie politických nominantov a bohatých podnikateľov, ktoré by pre normálnych ľudí nebolo dostupné,“ dodáva Vilhan. Podľa neho takí poľovníci majú záujem strieľať najmä trofejové kusy, s ktorými sa môžu pochváliť, a nie diviaky. No poľovné združenie musí strieľať aj tie, a to v počtoch, ktoré má určené. Inak hrozí združeniu pokuta.
Neziskovka
„Sme nezisková organizácia, my nesmieme vytvárať zisk,“ konštatuje poľovník Boris Vilhan. Každý rok sa pripravuje rozpočet, do ktorého je zahrnutá starostlivosť o zver ako krmivá, soľ, vyšetrenia, vakcíny... Najväčšie náklady sú za nájom pozemkov. Na výročnej schôdzi, ktorá musí byť do konca februára, musia predložiť finančný plán. To platilo v minulých rokoch a bude platiť aj naďalej. Rozdiel je iba v tom, že nájom sa zvýši možno aj desaťnásobne. Doteraz platili iba niečo nad tisíc eur.
Poľovné združenie nemá veľa možností na zárobok. Jedným zo zdrojov je predaj mäsa z diviny, ďalším zdrojom sú poplatkové poľovačky. „Keď je poľovačka na diviaky, tak jeden štand stojí aj sto eur,“ dodáva Pavol Krajči. Poľovačka nemusí pritom vyjsť, nie je to žiadna istota.
„Ak nedokážeme svojou činnosťou tieto peniaze zarobiť, tak je členská základňa povinná skladať sa,“ dopĺňa poľovník Boris Vilhan.
Prijmú nových členov
Kaľamárka má dvadsaťpäť členov, nie všetci sú rovnako aktívni. „Každý si určuje úroveň, akú chce. Niekto ide na poľovačku raz do roka, iný chce poľovať častejšie,“ dodáva Vilhan. Preto nikomu nezazlievajú, keď je ako poľovník menej aktívny.
„Priemerný vek našich členov je asi štyridsaťdeväť rokov. Bude nevyhnutné prijať nových členov,“ konštatuje Krajči.
Dohoda má prednosť
Nie každý človek vidí rád poľovníkov na svojich súkromných pozemkoch. Prekáža mu, keď poľujú, keď prejdú po pozemku autom. Zákon je ale na strane poľovníkov. „Neradi používame zákon, my sa snažíme v prvom rade s ľuďmi dohodnúť na nejakých pravidlách. Poľovník sa k zveri musí dostať čo najbližšie, nemôžeme odniesť stokilového diviaka v ruksaku,“ dodáva Vilhan. Podľa neho každý chce mať svoje polia v bezpečí pred diviakmi, no zároveň nechce, aby mu na pozemok vstupovali poľovníci.
Úloha poľovníka je aj monitorovacia. Z diviakov sa pravidelne odovzdávajú vzorky na veterinu. K starým chorobám pribúdajú nové, veľa chorôb sa môže preniesť aj na domáce chovy.
Napriek tomu, že už niekoľko rokov nebola na Slovensku zaznamenaná besnota, pravidelne sa v lesoch umiestňujú vakcíny. Rovnako sa vakcinuje aj klasický mor ošípaných. Aj to je práca poľovníkov.
„Ľudia nás kritizujú za diviaky, medvede, aj za vysokú zver,“ hovorí Vilhan a jeho kolega Krajči dodáva: „Niekedy sú to každodenné telefonáty, ľudia nás volajú pretože im spôsobujú škodu.“
Realita je taká, že v okolí domov na lazoch je oveľa viac diviakov a medveďov ako v minulosti. No nie je to neschopnosťou poľovníkov.
„Posunuli sa nám vegetačné pásma. Niekedy nebola kukurica na Skliarove vôbec mysliteľná, teraz je bežnou plodinou,“ dodáva Vilhan. Kým diviaky môžu strieľať celoročne, medveď nie je poľovnou zverou, ale chráneným živočíchom.
Drahý koníček
Poľovnícka záľuba nie je lacná. Kurz stojí 700 až 1000 eur, k tomu puška, lacnejšia vyjde asi 1000 eur, optika na ňu približne 700 eur. Potrebný je ešte kvalitný ďalekohľad. Nemôžeme zabúdať ani na oblečenie, ktoré stojí minimálne 500 eur, no môže sa vyšplhať aj na dvojnásobok.
„Poľovník chodí v noci, zime, nečase, potrebuje dobrú obuv a oblečenie,“ vysvetľuje Pavol Krajči. Pri prijímaní za člena zaplatí združeniu ešte viac ako dvestoeurový poplatok. Od začiatku nástupu do kurzu, po prijatie za člena poľovného združenia prejde aj rok, kým si vystrelí na skutočnej poľovačke. Ešte predtým musí nádejný poľovník čo – to odpracovať aj na brigádach.
