ZVOLEN. Krčma u Mira bola minulý týždeň podnikom s najsilnejšou obranou. Nielenže sme vnútri našli celý arzenál zbraní od guľometov, samopalov a pušiek, no pred vchodom držalo v úctivej vzdialenosti prípadných útočníkov aj protitankové delo. Akoby sme boli v ukrajinskom Donbase a nie na zvolenskom sídlisku Zlatý Potok.
Vnútri nájdete známy guľomet „maxim" či ďalší „sudajev", no aj pechotný guľomet „dekťarev" a rôzne pušky. Ako dekorácia slúžia aj staré vzduchovky.
Krčma, našťastie, nie je žiadnym obranným stanovišťom chrániacim vstup do sídliska, aj keď strategickú polohu nesporne má. Krčma je len krčmou a zbrane sú v tomto prípade výzdobou pre nadšencov vojenskej histórie.
Zastavili ich policajti
„Je to ruský protitankový kanón kalibru 45. Tiež strieľa, no iba slepými nábojmi. To znamená, že sa zozadu vloží nábojnica s prachom a odpáli,“ vysvetlil majiteľ krčmy Miroslav Čeman. Delo mu nepatrí, v Bratislave ho kúpili kamaráti z klubu vojenskej histórie.
Protitankové delá sa bežne nevozia na vozíku za autom, a preto ani tento prevoz neušiel pozornosti policajných zložiek. Ešte v Bratislave, po prvých kilometroch, ich preverovali policajti.
Okolo šesťstokilové delo nie je predmetom, ktorý by, takpovediac, nikde nezavadzal. Aj pred krčmu ho vpratali len tak-tak. V najbližších dňoch ho preto zazimujú na strelnici.
Na to, aby sa podobalo na originál, musia na ňom urobiť ešte pár zmien. „Napríklad tieto pozinkované pánty na takejto zbrani určite nikdy neboli,“ vysvetlil Čeman.
Nové skrutky na dele tiež kazili dojem, zrejme ich nahradia nity, tak ako na zvyšku spojov.
Aj keď protitankové delo dokáže urobiť poriadny hluk, to pri krčme na žiadne tanky nikdy nestrieľalo. Ide iba o repliku, ktorú vyrobil súčasný zbrojár.
Expanzné zbrane
„História ma zaujíma, no nemôžem sa rovnať iným doslova fanatikom z klubov vojenskej histórie, ktorí vedia presne, kadiaľ a hlavne kedy išli boje a kde sa čo odohralo. Mňa skôr zaujíma história krátkych zbraní,“ dodáva na vysvetlenie Miro Čeman.
Zbrane v jeho krčme sú väčšinou klubové, patrí mu iba časť. Žiadna nie je funkčná, všetky sú prerobené na expanzné. Dá sa z nich strieľať, no z hlavne vyletí akurát tak plameň a nie guľka. Používajú sa na rôznych vystúpeniach.
Na expanzné zbrane netreba zbrojný preukaz, majiteľ musí mať viac ako osemnásť rokov a pri predaji musí predávajúci predložiť certifikát o tom, že ide o expanznú zbraň. Ten vydávajú ľudia s oprávnením, väčšinou odborníci, ktorí takéto zbrane upravujú. Dajú tam svoju značku, certifikát je akoby technickým preukazom.
Zbraň musí byť odborne prerobená, nestačí podomácky zavarená hlaveň.
Zbraňová amnestia vždy zlegalizuje desiatky zbraní. Ak sú funkčné, tak si na ne majitelia vybavia zbrojné preukazy alebo si ich ponechajú na zberateľské účely, v tom prípade ju musia dať úradne znehodnotiť. Prerobenie stojí niekoľko desiatok eur.
Dekťarev pochádza z vojny
Dozvedáme sa, že guľomet „maxim" umiestnený v krčme pod televízorom toho veľa nevybojoval. Vyrobili ho v roku 1945.
Pechotný „dekťarev" je ale originálom, ktorý vojnu zažil. Našli ho v lese pri Lieskovci asi pred piatimi rokmi. „Je to zrepasovaný kus, drevená pažba je, samozrejme, nová aj niektoré nity a kliny sa museli vymeniť, no hlaveň či puzdro záveru sú pôvodné,“ vysvetľuje Čeman.
Po toľkých rokoch sa zbraň dostala do takmer plne funkčného stavu, za predpokladu, že nám stačí streľba slepými nábojmi.
„Riadne ostré zbrane tu nemôžeme mať,“ dodal majiteľ krčmy.
Krčmu U Mira navštevujú najmä miestni štamgasti. Zároveň je stálou kanceláriou pre strelcov zo Športovo-streleckého klubu Zvolen. „Na strelnici, samozrejme, stále nie som. Vždy keď členovia niečo potrebujú, prídu sem,“ vysvetľuje Čeman, ktorý je správcom strelnice v Sekierskej doline a aj úspešným súťažným strelcom.
