SLIAČ. Súčasné prerozdelenie právomocí pre výkon verejnej a štátnej správy je pre väčšie obce, mestá - z celkového pohľadu samosprávy - pravdepodobne výhodné. Je tu však otázka, či je to prospešné pre územie, zachovanie jeho hodnôt a udržanie si nadhľadu pri jeho správe, v ktorom tieto „samosprávne celky“ suplujú úlohu štátu.
A to, na základe mojich skúseností – nielen z kúpeľného mesta Sliač - si nemyslím, že je prospešné, a to v dvoch oblastiach - oblasti územného plánovania a výstavby a správy školských zariadení.
Posunutie právomocí na úseku územného plánovania a výstavby by som vrátil naspäť štátu. Nie sú dostatočné a ani adekvátne fungujúce – ak vôbec na obci, meste sú - kontrolné mechanizmy. Ak aj vôbec mesto má nejakého odborného garanta v podobe architekta mesta, v prípade potreby ho prehlasujú poslanci.
Regulatívy územného plánu sa stávajú zdrapom papiera, prázdnymi frázami. Na druhej strane sa mesto rado posúva do pózy kontrolóra dodržiavania stavebného povolenia - farba strešnej krytiny, farebnosť a materiál oplotenia, okenných rámov...
Podstata - základné a záväzné regulatívy, hmotové riešenia objektov v jednotlivých lokalitách, pri uličnej zástavbe, zostávajú zabudnuté podľa „povahy a vážnosti“ žiadateľa. Územné rozhodnutia a stavebné povolenia sa ľahšie „rodia“ s prižmúrenými očami, kde transparentnosť je úplne cudzie slovo v procese povoľovania.
Na Sliači, kúpeľnom to meste, dokázali ísť až tak ďaleko, že sám orgán štátnej správy na úseku územného plánovania a stavebného poriadku si dovolil stavby realizovať „na čierno“, bez územného rozhodnutia a stavebného povolenia.
Ten, kto má aj kontrolovať, sám - „ako nič“ porušoval. A podnet doručený na Stavebnú inšpekciu v Banskej Bystrici, na riešenie tejto veci, bol obratom odoslaný na riešenie. Avšak nikde inde, ako na stavebný úrad - orgán štátnej správy na úseku územného plánovania... miestne príslušný – Sliač. A tak si človek spomenie na Jána Chalupku a jeho Kocúrkovo, či Gabriela Chevalliera a Zvonodrozdovo.
Podobne by som mestám zobral kompetencie na úseku štátnej správy v školstve, správy škôl a školských zariadení. Je to predsa štátna škola a celú správu, kompetencie by mal podľa mňa zastrešovať štát. Nie obce, mestečká. V prípade nevyhovujúcich, schátraných, starých priestorov, s hygienickými normami na „hrane“, majú často problém prevádzkovať tieto „štátne“ školské zariadenia.
A potom je tu opäť problém „malosti veľkých“, a to nielen v malých obciach a mestečkách – vymenovanie riaditeľa, ktorého vymenúva zriaďovateľ – starosta, primátor. Rada školy, výberové konanie, kde každý pozná všetkých a často to má dopad na úroveň školského zariadenia a pohodu pri zabezpečovaní výuky detí a prevádzky takéhoto zariadenia.
