Zvolenský rodák píšuci pod pseudonymom Alexander J. Kenji napísal knihu Boj o štát. Ako hovorí podtitul, ide o mrazivý vojensko-politický triler. Dej sa odohráva na území Slovenska po odvrátení ruskej invázie.
Kedy ste knihu začali písať?
- Prvý rukopis mal osemsto normostrán a napísal som ho asi pred desiatimi rokmi. Zavesil som to na literárny portál Mám talent, ktorý zastrešuje Ikar a ľudia tam majú možnosť komentovať vložené príspevky. Tam som dostal podnetné rady od spisovateľa Antona Hykischa, ktorý mi napísal pomerne podrobnú recenziu.
Hneď potom ste ju prepracovali?
- Niečo som si z toho zobral, no trvalo pár rokov, kým som si uvedomil, ako to prepracovať. Medzitým som robil na iných veciach, veľa som čítal, až som sa dopracoval k tejto kratšej verzii. Po prepracovaní som znova zavesil svoje dielo na internet. Potom sa mi už ozvali z vydavateľstva Koruna, chceli vidieť novú verziu. Tá ich nakoniec zaujala a dohodli sme sa na vydaní knihy.
Väčšina začínajúcich autorov sa stretáva s požiadavkou, aby si vydanie svojich diel aspoň čiastočne financovali sami.
- Nemusel som platiť nič. Aj keď ide o menšie vydavateľstvo, servis majú veľmi dobrý. Krst som mal napríklad v Martinuse v Bratislave.
Predaj podporujete besedami, organizujete ich sám?
- Marketing mi robí vydavateľstvo, no niektoré besedy si organizujem aj sám. Okrem toho sa snažím knihu propagovať na internete, cez Facebook a podobne. Sám píšem občas recenzie na iné diela. Aj to je jeden zo spôsobov, ako sa môže autor zviditeľniť.
Kde sa vzal Alexander J. Kenji?
- Ten sa zrodil skôr, ako prišla kniha. Mal som asi osemnásť rokov, keď sme sa s kamarátom pokúšali založiť punkovú kapelu. Kenji je stredné meno repera Mika Shinodu z Linkin Parku, ktorý bol mojím veľkým vzorom. Takto som začal publikovať aj na literárnom portáli, pod týmto menom som tam niekoľko rokov, a preto som to už pri knihe nemenil. Určitý Okruh ľudí ma už pozná iba pod týmto menom.
Námet knihy akoby predbiehal svoju dobu. Dej sa začína po ruskej invázii do východnej Európy a následnom vytlačení ruských vojsk. No nie je to niečo, o čom môže človek uvažovať v posledných mesiacoch, keď na Ukrajine je fakticky vojna?
- Naozaj som to písal dávno. S rovnakými hrdinami mám v hlave nie jednu knihu, ale celú sériu príbehov. Kniha Boj o štát je v časovej línii ako druhá v poradí, pred ňou pôjde o samotnú inváziu do východnej Európy a čiastočnej aj na Slovensko. Je pravda, že teraz je to reálnejšie ako pred desiatimi rokmi.
Prečo ste prvú knihu preskočili?
- Samotnú inváziu som už mal napísanú, no ostala v počítači, ktorý som dal opraviť kamarátovi. Tomu sa podarilo vymazať celý disk, prišiel som asi o stopäťdesiat strán textu. Nechcelo sa mi to prepisovať, a preto som urobil rovno knihu číslo dva. Tú prvú ale stále nosím v hlave.
Je téma fašizmu na Slovensku ešte aktuálna?
- Nasledovníci fašistov sú tu stále.
Mená hlavných postáv znejú zvolensky.
- Dej sa odohráva na Sliači, vo Zvolene a v Banskej Bystrici a čiastočne aj v Bratislave. Jedna dejová línia je síce aj v Argentíne, no väčšina udalostí na Slovensku. Akákoľvek spojitosť s reálnymi postavami je iba náhodná. Ale priznávam, že som si pomáhal aj telefónnym zoznamom.
Ako sa knihe darí v predaji?
- Kniha je v predaji od polovice augusta, ako sa jej darí v číslach, zatiaľ neviem. Tá cesta je dlhá, nečakám, že sa okamžite dostanem medzi najpredávanejších autorov.
Písanie kníh zatiaľ nie je činnosťou, ktorá by ma mohla uživiť. Píšem preto, lebo ma to v prvom rade baví. Píšem stále. Momentálne pracujem na voľnom pokračovaní, dúfam, že do dvoch-troch rokov by to mohlo byť hotové.
Inšpirujete sa v pokračovaní súčasnou politickou situáciou na východ od nás?
- Síce ma to veľmi zaujíma, no do svojho príbehu som tieto udalosti nezakomponoval. Je to ťažké. Svet sa hýbe strašne rýchlo, už teraz sa mi niekoľkokrát zmenila pointa v pokračovaní knihy. Mal som nejakú ideu, teraz to padlo. Musím to zmeniť, pretože chcem aspoň trochu vychádzať z reality a z toho, čo sa deje naozaj.
Jedna vec je myšlienka, druhá desiatky až stovky maličkostí, ktoré ste si museli naštudovať, ak ste chceli pôsobiť vierohodne.
- Mňa takéto veci bavia. O armáde, technike, špeciálnych operáciách študujem vždy, keď mám trochu času. Zaoberám sa tým asi pätnásť rokov. Samozrejme, že som musel niečo aj naštudovať. Trilery sú aj mojím najobľúbenejším čítaním, v podstate čo rád čítam, to aj rád píšem.
Máte ešte iný námet na knihu?
- Do šuplíka píšem ešte psychotriler o masovom vrahovi, ďalší bude o postapokaliptickom svete, v ktorom väčšinu ľudstva vyhladí smrteľný vírus.
