DETVA. Dnes sa v Detve začína záverečný seminár projektu „Príroda ľuďom – ľudia prírode“. Má byť reálnym predstavením všetkého, čo sa v Biosférickej rezervácii Poľana podarilo.
„Ocenením pre všetkých bude i návšteva tajomníka Programu UNESCO Človek a biosféra priamo z Paríža Qunliho Hana,“ povedala riaditeľka Správy Chránenej krajinnej oblasti Poľana Vladimíra Fabriciusová.
Projekt „Príroda ľuďom – ľudia prírode“ vytvorilo Občianske združenie Pronatur v úzkej spolupráci so Správou CHKO-BR Poľana v rámci blokového grantu MVO na podporu partnerstiev švajčiarsko – slovenskej spolupráce.
„Cieľom projektu bolo na základe inšpirácie a partnerstva s Biosférickou rezerváciou Entlebuch vo Švajčiarsku vytvoriť jedinečný model riadenia biosférickej rezervácie Poľana na participatívnom princípe v úzkej spolupráci so všetkými, ktorí v BR Poľana žijú, pôsobia a pracujú,“ vysvetlila Fabriciusová.
Užívateľom, vlastníkom, primátorom a starostom, podnikateľom a zástupcom rôznych inštitúcií, ktorí pôsobia v Biosférickej rezervácii Poľana ho predstavili ešte začiatkom februára.
V rámci projektu zorganizovali pracovnú cestu do BR Entlebuch za účasti predstaviteľov samospráv, poľnohospodárov a lesníkov.
Obyvatelia BR Poľana taktiež hlasovali v ankete 7 divov Poľany. Anketa bola jedinečným prieskumom verejnej mienky viac ako 12-tisíc obyvateľov BR Poľana a jej okolia o tom, či územie Poľany, pre svoje kultúrne a prírodné hodnoty by malo byť zaradené do siete biosférických rezervácií, prípadne do siete chránených území – ako CHKO.
„Dôležitou súčasťou projektu bolo vytvorenie Akčného plánu BR Poľana a modelu riadenia za úzkej spolupráce hlavných aktérov pôsobiacich v BR Poľana,“ doplnila riaditeľka.
Podarilo sa tak vytvoriť unikátny model riadenia, v rámci ktorého sa vytvorila Koordinačná rada BR Poľana, ktorej členovia (vlastníci a užívatelia, zástupcovia samospráv, rôznych kultúrnych, vedeckých inštitúcií) prispievajú k riešeniu problémov a k rozvojovým aktivitám v rámci BR Poľana. Okrem toho boli opäť v úzkej spolupráci so zainteresovanými subjektami vytvorené dokumenty ako Stratégia regionálnej identity a Pridaná hodnota BR Poľana.
„Tieto aktivity, vrátane popularizácie Biosférickej rezervácie Poľana na kultúrnych podujatiach v regióne, prispeli k upevneniu vzťahov medzi všetkými, ktorí v BR Poľana pôsobia,“ dodala Vladimíra Fabriciusová. Vytvoril sa tak pevný základ na spoluprácu, rozvoj územia, hľadanie finančných zdrojov pre zachovanie unikátnych kultúrnych a prírodných hodnôt BR Poľana.
