BABINÁ. Tradičnou pochúťkou pri rôznych spoločenských udalostiach sa stáva v Babinej chlieb. Vždy čerstvý, pečený vo vlastnej – obecnej peci.
Murovaná pec je súčasťou ľudového domu, ktorý obec pred jedenástimi rokmi odkúpila od štátu, keďže jeho posledný vlastník nemal dedičov.
Roľnícku usadlosť z roku 1820, ktorá je dnes ako typická ukážka dávnej ľudovej architektúry kultúrnou pamiatkou, postupne zrekonštruovali, no pec umiestnená na dvore si musela na svoju premiéru počkať.
Pekárenské grífy
„Báli sme sa v nej niečo robiť,“ hovorí starostka Babinej Jana Gregušová. „Nakoniec sme si pozvali majstra z Banskej Štiavnice, ktorý nám ju dal do poriadku. Vrátane komína, ochranných plechov či striežky,“ dodáva.
Pečenie zverili Babinčanke Jaroslave Cakovej. Sama má doma podobnú, aj keď menšiu, v kuchyni.
„Do Babinej sme sa prisťahovali z východu presne pred desiatimi rokmi. Piecť v peci som sa učila až tu,“ priznáva Jaroslava Caková.
„Najskôr doma, potom v tejto obecnej. Je predsa len väčšia, takže na začiatku sa nám chlebík aj pripálil. Ideálnosť teploty dnes testujeme kôpkou múky. Keď sa spáli, pec je ešte príliš horúca.“
Pec rozkurujú drevom. Musí intenzívne kúriť najmenej tri – štyri hodiny, potom jej teplotu znížia. „Časť tlejúceho dreva vyberieme, časť rozhrnieme po okrajoch pece.“
Naraz sa do nej vmestí 12 – 13 pecňov chleba. V Babinej robia zásadne zemiakový. Žiaden práškový polotovar, ale z varených zemiakov.
„Zemiaky varíme deň vopred. Potom ich popučíme a necháme vychladnúť,“ ozrejmuje babinská pekárka. Hotový chlieb niekedy posypú soľou, rascou alebo čiernym korením.
Ľudia babinský chlieb chvália, takmer každý by si chcel vziať aspoň jeden bochník aj domov, ale toľko ho k dispozícii nemajú. Je len na ochutnávku alebo ako doplnok k iným jedlám.
„Možno by ho aj kúpili, ak by sme ho predávali, ale kto by miesil toľko cesta... Miesime ho ručne v koryte, osem kíl múky. Je to náročné, dnes sme miesili už dva razy,“ hovorí Cáková.
Okrem chleba sa naučili robiť v peci aj iné pochúťky. Posúchy z chlebového cesta plnené kapustou, zemiakmi alebo jablkami. Počas obecnej zabíjačky už pec poslúžila aj na upečenie klobás a jaterníc.
Hreje dlho
„Teplo si pec udrží dlho. Napríklad včera sme z nej chlieb vyberali o štvrtej popoludní. Dnes ráno o pol piatej, keď bol manžel znova kúriť, bola stále teplá,“ hovorí Caková.
Murovaná pec nebola v babinských domoch samozrejmosť, a už vôbec nie takáto veľká. Mali ju skôr majetnejšie rodiny. Vďaka tomu, že obecná je umiestnená na dvore, návštevníci môžu celý proces pečenia sledovať. Taký chlieb potom chutí ešte viac.
Do pece sa vmestí trinásť pecňov chleba.
Finále. Jaroslava Caková s dcérami pri krájaní chleba. Ponúkali ho napríklad aj so sladkou makovou nátierkou.
Murovaná pec je na dvore roľníckej usadlosti, ktorá je kultúrnou pamiatkou. FOTO: ĽUBICA MOJŽIŠOVÁ
