Kde sa vzal, tu sa vzal... A to doslova. Ako jeden z nástupníckych štátov Rakúsko-Uhorska sa na mape Európy objavilo Česko-Slovensko. Dátum svojho narodenia si písalo 28. októbra 1918. V tých časoch ešte niektorí ľudia o novej republike ani nechyrovali, najmä na Slovensku nie. A chvíľu trvalo, kým to pochopili aj naši susedia s vládou v Budapešti.
Viete, že to bolo prvýkrát, čo sa Slovensko dostalo do názvu krajiny? Do názvu krajiny, kde sme počtom boli až na treťom mieste. Po šesťmiliónových Čechoch a trojmiliónových Nemcoch nasledovali v tabuľke z roku 1921 Slováci. Boli nás viac ako dva milióny.
Čechoslovákov, pretože takto, v podobe jednotného národa, nás chceli vtedy niektorí vidieť, bolo 8 miliónov 760-tisíc, Nemcov 3 milióny 123-tisíc, Maďarov napočítali 745-tisíc. Vtedy k nám patrila aj Podkarpatská Rus, a tak máme v tabuľke národnostného zloženia Rusínov v pomerne hojnom počte. Pri sčítaní sa k nim prihlásilo 461-tisíc obyvateľov. Na území nového štátu žilo ešte 180-tisíc Židov a k inej národnosti sa hlásilo 238-tisíc obyvateľov.
Celkový počet obyvateľov bol 13 miliónov 410-tisíc.
Dva milióny, a pritom polovica názvu nového štátu, to pre nás určite nebol zlý spolok. Dokonca vynikajúci, a ako taký by za nejakú oslavu určite stál. Bol určite lepší, ako nám chystali naši uhorskí priatelia. Aspoň si myslím... Druhú ponuku z tých čias vlastne ani nepoznám.
Len nechápem, prečo sme dovolili, že sa tento dátum nestal aj naším štátnym sviatkom.
