Ako nás vnímajú naši západní susedia v súčasnosti? Sme len obyčajným susedom, alebo k nám majú predsa len trochu bližší vzťah ako k Poliakom či Rakúšanom?
- Určite k nám majú bližší vzťah. A to nielen historicky, ale aj pre blízkosť jazyka. A jednoznačne sme si blízki aj ľudsky. Už od federácie v ČR žije veľa Slovákov, je tu množstvo zmiešaných manželstiev a to „obohacovanie českého genetického kódu“ pokračuje vďaka desaťtisícom šudentov, z ktorých mnohí tu zostávajú. Ako to už býva, cudzie často priťahuje, je zaujímavejšie, ako to, čo máme doma. A tak sa Čechom páčia slovenské dievčatá a Češkám zas slovenskí chlapci. A nakoniec, poznám tu aj mnoho slovenských manželstiev, ktorých deti sa už cítia byť Čechmi, lebo tu sa narodili, toto je ich domov.
Kde sa dá zaradiť 28. október medzi českými sviatkami? Je to ten najdôležitejší sviatok?
- Tu 28. október vnímajú ako deň štátnosti. Podľa mnohých je to najväčší sviatok. Nedávno som sa stretol s anketou, kde 28. október vysoko viedol nad ostatnými sviatkami. Píšu tak o tom i médiá. Každý rok v tento deň český prezident udeľuje najvyššie štátne vyznamenania, najvyšší štátni predstavitelia kladú vence k pamätníku na Vítkove, konajú sa vojenské prehliadky...
Rozumejú Česi ešte vôbec slovenčine? Viem, že rozumejú, no chcem vedieť, či sa stretávate s ľuďmi, ktorí rozumieť jednoducho nechcú?
- Ťažko dať jednoznačnú odpoveď. Najmä starší stále rozumejú, ale mladým, ktorí sa už tak so slovenčinou nestretávajú, treba niektoré slovíčka prekladať. Zas tí vzdelanejší kontakt vďaka slovenským študentom nestratili. Tu môžu naši študenti študovať po slovensky, pokiaľ neštudujú češtinu a na každej škole ich je dosť, takže u vysokoškolákov sú kontakty s naším jazykom stále živé. A problémy vychádzajúce z agresívneho odmietania Slovákov či slovenčiny sú stále zriedkavejšie. Ja osobne som sa s tým za posledných 6 rokov stretol raz. A to bol veľmi opitý čašník. Keď som to povedal majiteľovi, čašník dostal výpoveď.
Mal by byť 28. október štátnym sviatkom aj na Slovensku?
- Podľa mňa áno. Je to zrod našej štátnosti, aj keď mnohí nacionalisti to odmietajú.
Čo nám Slovákom spoločný štát priniesol a čo priniesol Čechom?
- Vzájomné obohacovanie sa je nemerateľné, ale za tých 70 rokov spoločnej štátnosti, s krátkou prestávkou, podľa mňa priniesol obom národom strašne veľa - emocionálne, intelektuálne, vzdelanostne i kultúrne a umelecky. A na úplnom začiatku nesmieme zabúdať na pomoc pri zakladaní verejných inštitúcií. Veď, ako hovorí historik Štefan Markuš, v roku 1918 by sme vzdelaných Slovákov (tých Slovákov, ktorí sa k Slovákom aj hlásili) spočítali možno na prstoch dvoch rúk.... Je to asi trochu prehnané, ale vypovedá to o pripravenosti našej spoločnosti na spravovanie si svojich vecí. Preto sme tu mali toľko českých učiteľov, úradníkov, áno, aj policajtov. A za pomoc sme sa im všetkým v roku 1939 „odvďačili“. Našťastie, pocitu krivdy ostalo omnoho menej ako pocitu blízkosti a vzájomnosti, aspoň teda v spoločnosti, v ktorej sa ja pohybujem.
