ZVOLEN. „Zvolenčania sú smutní.“ Povedala scestovaná pani, ktorá sa do nášho mesta vrátila z potuliek po Európe. „Je tu akosi pusto. Obchody, reštaurácie a v podstate všetko zíva prázdnotou. Dokonca aj napoludnie, či podvečer. Zvolen je choré, pomaly umierajúce mesto.“
Mala pravdu. Zvolen je silne podvyživený. Napriek tomu, že všetci sedíme na veľkom zlatom vajci. Je ním zemepisná poloha a história nášho mesta. Zvolen bol, je a bude križovatkou ciest. V podstate všetky cesty vedú do Zvolena. A nielen cesty, ale aj koľajnice. Navyše za dverami máme letisko. Žiť v hladovej doline, keď sa nachádza v strede Európy a pretínajú sa práve v nej všetky trasy, je poriadna hlúposť. A to v prípade, že ma zvolíte, zmením.
Do Zvolena pritiahnem turistov. Majú totiž u nás čo vidieť. Všetky tie zaujímavé miesta však musíme uviesť do stavu, ktorý bude návštevníkov nášho mesta lákať a nie odpudzovať. Zvolen spropagujem ako mesto športu. Športové súťaže pritiahnu davy ľudí. Tie treba nakŕmiť, ubytovať, zabaviť a uspokojiť nakupovaním.
Zabezpečím, aby Zvolen priťahoval nielen turistov, ale aj investorov. Veď všetky cesty a železnice vedú k nám – mestu plnému šikovných, skúsených a kvalifikovaných ľudí. A študentov či mládeže, ktorá tu zostane, ak bude mať prácu a bývanie.
Podporím malých a stredných podnikateľov. Zvolenských výrobcov, remeselníkov a poľnohospodárov z okolia. Aj všetkých zamestnávateľov. Mestský úrad bude pre týchto ľudí servis, nie mŕtvy chrobák a prekážka.
Priniesť do Zvolena prácu a teda spokojný život pre jeho obyvateľov bude veľmi ťažká úloha. Nezamestnanosť znížim aj mestským výrobným a údržbovým podnikom. Pre mňa neexistuje „nedá sa“. Pri tom mi veľmi pomôžu práve pani Balkovičová a pán Kusein. Predvolebnú súťaž s týmito ľuďmi totiž neberiem ako konkurenčný boj. Ale ako výzvu. Som totiž ľudsky zmýšľajúcim manažérom pre ľudí.
