ZVOLEN. Cestujeme v čase štyridsať rokov dozadu. Október 1974 sa prehupol cez polovicu, keď prišli intenzívne dažde. Tie zasiahli najmä Nízke Tatry a Slovenské rudohorie. Pôda sa nasýtila vodou a všetko, čo padlo, už iba odtekalo.
Povodeň kulminovala 22. októbra. Banská Bystrica hlásila tisícročnú vodu a o pár hodín ju očakávali aj vo Zvolene.
Stanislav Martinický pracoval v tej dobe v Poľnohospodárskych stavbách Zvolen. Podnik vyhral výberové konanie na úpravu Hrona od ústia Slatiny až po most pri Kovohrone. Celková dĺžka bola viac ako tri kilometre.
„Stavbu sme v októbri mali ešte stále rozostavanú,“ spomína. Na Hrone sa vtedy robilo už štyri roky, dolný úsek už bol hotový po vyústenie Kováčovského potoka. Práve tam ostal uväznený aj známy bager „kubičák“. (Objem lyžice bol jeden kubík. Pozn. autora.) „Mali sme oň obavy, pretože bager ostal pred povodňou na malom ostrovčeku,“ dodáva Martinický, vtedy hlavný inžinier závodu.
Zvolen sa nemusí obávať
Projekt úpravy Hrona vo Zvolene bol veľkorysý aj na tú dobu. Prietočný profil je upravený tak, že prevedie 420 kubíkov za sekundu. To znamená storočnú vodu. Spodok je 21 metrov široký, oporné múry sú vysoké dva a pol metra. Po oboch stranách rieky sú navyše hrádzky. Prevedú až 560 kubíkov vody za sekundu.
„Zvolen sa nemusí obávať. Prešlo štyridsať rokov a nejaké problémy s odtokom vody sa tu nevyskytli,“ vysvetľuje Martinický.
Aj v Banskej Bystrici bol Hron zregulovaný, no ukázalo sa, že prietočný profil je pri takom veľkom objeme vody nedostatočný.
Chceli odstreliť most
Úprava Hronu po Kováčovský potok mohla aj nemusela stačiť. Obava zo zatopenia celého mesta bola veľká. Hrozilo, že starý Hronský most zatarasia naplaveniny. Vtedy by sa voda rútila rovno na mesto. Kompetentní navrhli vyhodiť most do povetria. Bola by to síce škoda, no menšia ako v prípade zatopenia Zvolena. Nakoniec sa našlo iné riešenie. „My stavbári sme s tým nesúhlasili, navrhli sme rozptýlenie povodňovej vlny ešte pred týmto mostom,“ dodáva Martinický, ktorý bol členom krízovej komisie. Na poslednú chvíľu rozkopali hrádzu nad Kovo-hronom. Voda síce zaliala veľkú plochu, no prietok sa o niečo odľahčil a most nemuseli odstreliť.
Veľká plocha
„Po tých dažďoch nešlo len o samotný Hron, hrozil tiež zosuv svahu nad poliklinikou. Docent Húsenica z vysokej školy navrhol sanáciu zaťažením päty svahu a navozili tam ťažký závozový kameň z lomu v Sáse,“ dodáva na vysvetlenie Martinický. Opatrenie pomohlo. Malé zosuvy sú na tomto svahu podľa neho viditeľné aj dnes.
Použili kameň
Obklad oporných múrov na zregulovanom úseku vo Zvolene má takmer osemtisíc metrov štvorcových. Je z kameňa. Pri úprave koryta našli stavbári viacero výverov medokýšu, a ten je agresívny k betónu. Preto sa rozhodli pre kameň. Navyše pri väčších prietokoch unáša rieka množstvo splavenín a tie by betón obrusovali. Kameň vydrží podstatne dlhšie.
Po štyridsiatich rokoch na ňom takmer nič nevidno.
Povodie Hrona nad zaústením Slatiny má takmer dvetisíc kilometrov štvorcových. Na tejto ploche je 248 obcí a žije tam približne 480-tisíc ľudí.
