Naši včelári nemali najlepšiu sezónu.
ZVOLEN. Tento rok bola podľa niektorých včelárov mimoriadne nepriaznivá včelárska sezóna. Včelári mali preto podstatne menšie výnosy ako po iné roky. Na jedno včelstvo bol výnos v priemere do 10 kilogramov. Viacerí včelári dokonca vôbec nevytáčali.
„Podľa mne prístupných informácií ide o celoslovenský problém. Podpriemerné výnosy boli určite pod vplyvom zlého počasia, a to striedavé teplo s prudkým ochladením a častým dažďom. Takéto počasie malo negatívny vplyv aj na agátovú znášku, ako aj na znášky medonosných rastlín a kríkov,“ hovorí Július Selčan zo Zvolena. Vo svojej rodine obhospodaruje 80 včelstiev.
„Pre nášho spotrebiteľa je dôležité, aby slovenskí obchodníci s medom nezneužili situáciu nízkych výnosov medu a nenakúpili nekvalitné cudzokrajné medy a tieto by potom predávali pod značkami slovenského medu. Preto odporúčam spotrebiteľovi nakupovať med priamo od včelárov z dvora,“ vysvetľuje Selčan.
Aj šťastie je potrebné
„Nie som veľká včelárka, prezimovala som iba štyri včelstvá. Na jar som dve spojila, lebo neprezimovala matka a z tejto rodiny som aj najviac vytočila, lebo som ešte ustriehla, že sa mi nevyrojili. Jedna rodina sa mi vyrojila, tak tá mala nižší prínos medu,“ hovorí Eva Kontseková z Hriňovej. Sama je s týmto rokom spokojná. „Asi som správne vystihla čas a urobila som správne zásahy, ale nie som v tom zbehlá, bola to zrejme len náhoda,“ dodáva. Na internete dosť čítala a pozerala videá a skúšala robiť podľa nich. Potvrdili sa jej skúsenosti iných včelárov. Tento rok už zazimovala osem včelstiev.
„Medu nie je oveľa menej u tých včelárov, ktorí mali šťastie, rozumejú včelám a správne hospodárili,“ dopĺňa Kontseková. Vo svojom prípade je presvedčená, že mala šťastie.
S ochranou sa to niekedy preháňa
„Pokiaľ nie je tuhá zima, nevymrznú v nej ani škodcovia. V úľoch je iná vlhkosť, vznikajú plesne,“ hovorí Ľubomír Paulenka. Rok bol podľa neho horší. „Percentuálne to neviem počítať.“
Sám je záhradkár a iba začínajúci včelár. „Keby vyhynuli včely, život vyhynie tiež. Možno už do štyroch rokov,“ vysvetľuje dôvody, prečo začal robiť s včelami. Veď bez opeľovačov by veľa druhov zmizlo. Človek im sám nepomôže, nie je to v jeho možnostiach.
Problém teraz nie je iba v množstve včiel na našich poliach. Snaha ľudí docieliť odolné odrody voči chorobám a škodcom sa niekedy doslova zvrhne.
Včelu nemôžeme považovať za škodcu, no práve nové vyšľachtené odrody ich niekedy odpudzujú rovnako ako škodcov.
„Niekedy sa to s ochranou preženie, veľmi často je na vine záhradkár či veľkopestovateľ,“ dodáva.
Za každým ovocím je včela, ktorá kvety opelila. Dá sa to urobiť aj ručne, napríklad v skleníkoch to robia štetcami. Na stromoch je to už komplikovanejšie. To by sa človek musel najprv naučiť lietať.
Za opeľovanie platia
Ľubomír Paulenka má včely obyčajne v Môťovej nad kúpaliskom Neresnica. Do lesa aj záhradiek to majú jeho včely blízko. Majitelia záhrad, ktoré jeho včielky opeľujú, by mu mohli aj platiť.
„To ešte k nám neprišlo, no v zahraničí je to celkom bežné, že za opeľovanie fariem sa platí,“ vysvetľuje s úsmevom.
Včelár potom nežije z predaja medu ale z toho, že chodí opeľovať farmy.
To sú už ale iné vozy s včelami ako vidíme u nás. Obyčajne ich prevážajú na kamiónoch. Na jednom je aj 250 úľov. Na hektár sa pritom odporúča takmer päť včelstiev.
