ZVOLEN. Ten sa má, všetci ľudia ho poznajú, poviete si pri prezeraní zoznamov s kandidátmi do komunálnych volieb. Kým jeden kandidát musí investovať veľké peniaze do svojej propagácie, ten druhý sa do zastupiteľstva dostane takmer bez námahy.
Ľudia, ktorí sú známi, ako lekári, umelci, alebo aj novinári, to majú ľahšie. Ich mená ľudia poznajú a často práve im dajú prednosť pred tými, ktorí sú im úplne neznámi.
Aj keď nám ústava dáva rovnaké práva, nie všetci stoja na rovnakej štartovnej čiare. A nie všetci sa na čiaru môžu postaviť.
Nepolitickí kandidáti
Jednoduché to nemajú ani vojaci či policajti. Oba silové rezorty sú u nás nepolitické.
„Policajt nemôže byť členom politickej strany,“ hovorí krajská policajná hovorkyňa Mária Faltániová. To mu ale nebráni kandidovať vo voľbách, samozrejme, ako nezávislému kandidátovi.
V prípade zvolenia za poslanca môže funkciu vykonávať popri štátnej službe.
„Ak kandiduje na starostu a ľudia si ho zvolia, preruší prácu v policajnom zbore a po skončení funkčného obdobia sa do práce vráti,“ dopĺňa Faltániová.
Vojaci sú na tom podobne. Členstvo v politických stranách nie je zlučiteľné so službou v armáde.
„Profesionálny vojak podľa zákona o štátnej službe profesionálnych vojakov nemôže byť členom politickej strany,“ konštatuje hovorkyňa ministerstva obrany Martina Balleková.
Vojak môže kandidovať na volenú pozíciu ako nezávislý kandidát a až do právoplatného zvolenia je naďalej v služobnom pomere.
Novinár sa politicky neangažuje
Na očiach verejnosti sú tiež novinári. Túto výhodu už v minulosti nejeden využil. Kým policajti i vojaci majú svoje práva limitované zákonom, novinári takto obmedzovaní nie sú. To ale neznamená, že to majú ľahšie.
Etický kódex Slovenského syndikátu novinárov hovorí iba to, že novinár sa politicky neangažuje, ak by jeho politická činnosť mohla viesť ku konfliktu záujmov a spochybniť jeho nestrannosť alebo objektivitu.
Gabriel Kopúnek z Nového Času sa rozhodol kandidovať v blížiacich sa komunálnych voľbách za poslanca v Trnave s podporou Smeru.
Po oznámení kandidatúry musel pôsobenie vo vydavateľstve ukončiť.
„Novinári majú právo byť volení rovnako ako ktorýkoľvek iný občan. Ak sa ale rozhodnú kandidovať za politickú stranu, a zároveň tvoria či ovplyvňujú články o dianí na Slovensku, je to pre redakciu problém. Robiť politiku a agitáciu v prospech jednej strany a editovať články z regiónov vytvára potenciálny konflikt záujmov, a to nielen v tom, ako píše denník o strane, za ktorú kandiduje, ale aj o dianí v regióne, o protikandidátoch, ich sympatizantoch. A v predvolebnom období to platí dvojnásobne,“ píše na blogu Sme Miroslava Kernová z webového portálu O médiách.com.
Regióny
Bez konfliktu záujmov podľa Kernovej ale nie sú ani novinári, ktorí kandidujú ako nezávislí - hlavne ak píšu o regionálnej politike. Ak sa vedenie redakcie napriek tomu rozhodne, že komunálny poslanec bude o regionálnej politike aj písať, redakcia by na to mala čitateľa upozorniť.
„Či je problém, ak niekto z našej divízie kandiduje vo voľbách? Áno, je. Pracujeme v médiách, ktoré pôsobia na regionálnej úrovni a majú spoločenskú zodpovednosť k čitateľom a obchodným partnerom. Akákoľvek pozícia, ktorá sa viaže na rozhodovanie o verejných otázkach a finančných zdrojoch, znižuje dôveryhodnosť nezávislosti osoby, ale aj celej redakcie a divízie,“ hovorí Jana Paulovská, divízna šéfredaktorka v sieti regionálnych týždenníkov MY (autorova priama nadriadená).
Týka sa to aj manažérov a iných pracovníkov ako redaktorov.
„Predstavte si napríklad situáciu, ktorá môže vzniknúť aj v tej najmenšej obci, že bude zastupiteľstvo rozhodovať o peniazoch na propagáciu. Ako zaručíte svoju objektivitu a ako zabránite podozreniu, že ste sa rozhodli na základe najlepšej ponuky a nie inak? Ako pri ďalších rozhodnutiach, či už v redakcii, alebo v zastupiteľstve, obhájite svoju nezávislosť? A to už nehovorím o straníckych kandidátoch,“ dopĺňa Paulovská.
