DETVA. Ako súvisí strojárstvo s tradičnou výrobou úžitkových predmetov z kože? Zdá sa to takmer nemožné, no tieto na oko nesúvisiace odbory sa stretli v živote pána Jána Krnáča z Detvy.
Niekdajší zamestnanec Podpolianskych strojární využil vlastné skúsenosti v odbore na výrobu oceľových razníc s desiatkami tradičných podpolianskych vzorov. Tie využíva pri svojom celoživotnom koníčku - výrobe kožených opaskov a tašiek.
Vzory, ktoré si takto doma vyrába, sú jeho charakteristickou značkou a podpisujú sa pod neustály odbyt precíznych výrobkov.
"Veľa vzorov som kedysi, v 60. a 70. rokoch, odpozeral od starých majstrov, napríklad aj na Folklórnych slávnostiach pod Poľanou. Veľa ma naučili aj moji starší bratia, ktorí boli v tomto veľmi šikovní. No veľa som sa naučil aj z dostupnej literatúry," povedal.
Veľké raznice s valašskými motívmi či celkom drobné razničky s lupeňmi kvetov králika či nevädze a rôznymi ornamentmi využíva hlavne na zdobenie kože.
Iné sú mu zase podkladom na dierovanie či tvarovanie mosadzných spôn alebo tzv. bľanciarov (brošní). Ďalšími pomocníkmi sú rôzne rydlá, tie najmenšie dokonca s hrúbkou ihly.
Aj z Argentíny
Tak ako veľká časť remeselníkov na Slovensku, aj on kupuje materiál pre svoju výrobu v Česku. Tradície sú síce u nás silné a remeselníkov pomerne veľa, ale našim obchodníkom sa vraj tento sortiment predávať neoplatí.
Často však chýba len väčšia iniciatíva, dobrý nápad a, samozrejme, marketing. Koža na výrobu slovenských opaskov či pastierskych káps pritom neraz pochádza aj z takej krajiny, akou je Argentína.
Dopyt po tradičných kožených výrobkoch aj napriek všadeprítomnej kríze stúpa.
"Ľudia si uvedomujú, že ručne spracované remeselné výrobky majú svoju krásu a hodnotu. Nevyrovná sa im žiadny výrobok z kamenného obchodu. Preto do nich investujú. Chcú sa navyše pochváliť, že majú ´svoj´ originál," pripomenul Krnáč.
Nedávno sa vrátil z Bratislavy, kde sa ako majster ľudovej umeleckej výroby zúčastnil na Dňoch remesiel ÚĽUV. "Do hlavného mesta som viezol za auto mojich vecí. Predali sa všetky," konštatoval.
Pre súbory aj zberateľov
Krnáčove ľudové opasky a valašské kapsy sú skutočne precízne diela. Tradičné ornamenty, motívy kvetov, salašov a zvierat oslovujú nielen záujemcov o ľudové umenie či zberateľov, ale aj členov folklórnych skupín a súborov po celom Slovensku.
"Momentálne napríklad robím trojopasky pre folklórne súbory na Liptove a Horehroní," povedal. Veľký záujem o tieto predmety je však aj v Česku. "Opásal som napríklad aj slovenský folklórny súbor v Toronte a môj podpoliansky trojprackový opasok má dokonca aj princ Charles. Darovali mu ho pri jeho návšteve Slovenska," dodal.
Dnes 76-ročný umelec pracuje vo svojej malej dielni pri dome sám. "Práci s kožou sa pri mne vyučil synovec. Nedávno sa však oženil a odsťahoval sa do Bratislavy. Objednávok mám pritom toľko, že môžem veselo robiť až do Vianoc," uzavrel rozhovor s úsmevom.
O objednávky nemá Ján Krnáč núdzu. FOTO: TASR
