Krásneho životného jubilea sa uplynulý týždeň dožil Július Jackuliak, ktorého si zvolenská športová verejnosť spája najmä s hokejovou a futbalovou históriou pod Pustým hradom. Bývalý zvolenský funkcionár, neskôr aj autor viacerých knižných publikácií a stále veľký športový fanúšik, ktorého mnohí trefne prezývajú aj „chodiacou encyklopédiou zvolenského hokeja“ (pán Jackuliak je autorom dvoch kníh o zvolenskom hokeji) oslávil 27. augusta okrúhlych 80 rokov.
Hoci sa narodil v gemerskej obci Veľké Teriakovce, Július Jackuliak sa považuje za Zvolenčana. Práve tu totiž prežil podstatnú časť svojho života. Do Zvolena prišiel študovať, neskôr sa tu usadil a založil si rodinu. Výrazným spôsobom ho ovplyvnilo najmä spojenie s podnikom Bučina, kde rozvíjal nielen svoju pracovnú činnosť, ale postupne bol zasväcovaný aj do sveta športu. „Vyučil som sa tu za elektrikára, spoznal mnoho priateľov a najmä aj svoju manželku,“ vyznal sa Július Jackuliak.
Čo sa týka športových aktivít, do povedomia sa dostal hlavne ako funkcionár. „Zaangažoval ma Vladimír Matrtaj, ktorého ja považujem za „boha“ zvolenského športu,“ prezradil pán Jackuliak a pokračoval: „Vlado ma najskôr zlákal pre futbal, v ktorom som post manažéra, ako tomu hovoria dnes, zastával desať rokov. Spoznal množstvo hráčov, z ktorých mnohých som do Zvolena pritiahol práve ja. Fanúšik futbalu som bol naozaj veľký, zvolenské zápasy som navštevoval už počas štúdia.“
Následný Matrtajov „prestup“ k hokejistom však znamenal zmenu športového pôsobiska aj pre Jackuliaka. Pozíciu predsedu športovo-technickej komisie zvolenského hokejové klubu, ako vtedy nazývali manažérov, zastával vyše tridsať rokov. „A to môžete smelo napísať, že sa ani korčuľovať neviem,“ prezradil so širokým úsmevom čiperný osemdesiatnik, ktorý s hokejom prežil množstvo príhod.
„Vybavoval a lanáril som do Zvolena veľa hráčov, zažil som viacerých predsedov klubu. Hoci niektoré prestupy za vydarené považovať nemôžem, viac bolo predsa len tých dobrých,“ pousmial sa čiperný osemdesiatnik, ktorý do Zvolena dotiahol aj Golonku. „Dodnes mám jeho číslo a sme veľkí priatelia.“ O prestupoch a rokovaniach s rôznymi hráčmi či trénermi by sme sa s oslávencom mohli baviť hodiny. „Zážitkov je veľa. Pritom som túto prácu robil zadarmo. Vtedy to bolo jednoducho tak, o peniazoch, aj veľkých, ktoré sa točia v športe v súčasnosti, nemohla byť ani reč.“
Júliusa Jackuliaka možno stretnúť na zimnom štadióne aj v súčasnosti. „Vo Zvolene ma pozná mnoho ľudí. Ak ma zastaví niekto, na koho sa nemôžem rozpamätať, jednoducho ho vyzvem, aby sa predstavil a potom ho zavolám na pol deci,“ pousmial sa jubilant, ktorého koníčkom sa stalo aj publikovanie rôznych kníh. „Napísal som knihu o Bučine, ale aj hokeji. Bavilo ma to.“
Tí, ktorí sa pričinili o rozvoj zvolenského športu, si rozhodne zaslúžia rešpekt a úctu. Pánovi Jackuliakovi aj touto cestou želáme, aby mu jeho optimizmus, pevné zdravie a športová zanietenosť vydržali ešte mnoho rokov.
